Človek
Zmysel pre pohyb
Pod zmyslom pre pohyb si nepredstavujme skutočnosť, že sa môžeme pohybovať. To je dôsledkom schopnosti vlastného pohybu. K tejto aschopnosti však máme tiež schopnosť vnímať, že sa pohybujeme. Keď sa pohybuje niekto iný, tak jeho pohyb vidíme. Keď sami pohneme rukou, nezažijeme tento pohyb tak, že by sme ho zvonka videli, ale z vnútra cítime, že sa pohybujeme. To je zmysel pre pohyb. Bolo by nepríjemné, ak by sa moja ruka naraz začala hýbať nezávisle na mojej vôli. Môže to nastať pri nervových tikoch. Väčšinou ale máme svoje telo pod kontrolou. Môžeme sa ním prejavovať, pohybovarť sa v ňom a byť si toho vedomí.
Zmysel pre pohyb súvisí so znamením Kozorožca. Schopnosť vlastného pohybu, dynamický princíp, nazývame v antroposofii astrálne telo. Rastliny ho nemajú, nemôžu sa hýbať. Keď sa moja ruka natiahne pre pohár vody predo mnou, povie človek: Moja ruka sa pohybuje odo mňa smerom k poháru. To je logické. Lenže pre niekoho, kto vníma nadzmyslovo, to vyzerá inak. Ten musí povedať: Nie, moja ruka sa nepohybuje odo mňa k poháru, ale od poháru ku mne. Neviditeľná ruka sa pohybuje odtiaľ sem.
Jednoduchý príklad: vidíme suseda každé ráno ako odchádza do miesta B. Mohli by sme s ním urobiť štúdiu, ak by súhlasil. Každú pol hodinu by sa zastavil, poskytol by moč, zmeral by sa tlak. Skúmalo by sa vylučovanie potu, dýchanie atď. Všetko je na ňom čo najpodrobnejšie vyšetrované, za účelom preskúmania jeho presunu z A do B. Dali by sa napísať po rokoch celé knihy o tom, čo všetko sa deje, keď tento človek ide z A do B. Ale jedno by sme nezistili, prečo vlastne do B chodí. Potom by sme zistili, že do B chodí za priateľkou. Ide do B pretože má v úmysle tam ísť. Nikdy sa tam nevydá, ak tento úmysel nemá. Tento úmysel je už prítomný, keď vychádza z dverí. Jeho myšlienky sú už v B. Pretože má v úmysle ísť do B, je už v B.
Svojím telom ešte nie, ale niečím nadzmyslovým áno. Vedci len vidia, ako sa susedovo telo pohybuje z A do B. Ale sused už v myšlienkach je v B. Je tam metafyzicky, vo vyššej skutočnosti, ktorú nevidíme, ale ktorá rozhoduje o tej viditeľnej. Tiež moja ruka siahne po pohári preto, že vlastne už u pohára je. Nesiahol by som po pohári, keby som nemal tento úmysel. Moja ruka sa dá do pohybu a len sleduje už prítomný plán. Pozrime sa na rušnú ulicu plnú ľudí. Jeden ide do kina, druhý do práce, tretí... Každý má svoj neviditeľný plán.
I každý z nás si prináša na Zem svoj životný plán a veci, ktoré sa nám dejú, nie sú náhodné, ale sa nám prihodili preto, že sme sa s nimi chceli stretnúť. Sú nutné k tomu, aby sme naplnili svoj životný plán. V antroposofii označujeme tú podstatu, ktorá patrí k nášmu zmyslu pre pohyb rovnako ako k nášmu skrytému životnému plánu, životný duch.