Morálny svet

Keď človek skutočne pokročí na duchovnej ceste díky cvičeniam, pozná to podľa jednotlivých príznakov. Budú tu uvedené dva, ale je ich veľa. Prvý spočíva v tom, že získame úplne iné názory na morálny svet ako predtým. Morálny svet má v sebe pre číry intelektualizmus čosi nereálneho. Ak si človek v tejto materialistickej dobe ešte zachoval slušnosť, zaiste cíti povinnosť konať to, čo je tradične dobré, avšak si myslí, aj keď si to treba nepriznáva, že keď vykoná dobro, nestane sa tým niečo také, ako keď udrie blesk alebo zaburáca hrom. Na niečo takto reálneho pritom nemyslí. Ak sa človek vžije do duchovného sveta, uvedomí si, že morálny svetový poriadok má nielen rovnakú, ale vyššiu reálnosť ako poriadok fyzický. Začína chápať, že celá táto doba so svojimi fyzickými ingredienciami a pochodmi môže zaniknúť, rozplynúť sa, ale to, čo z nás prúdi morálne, vo svojich účinkoch trvá. Reálnosť morálneho sveta sa nám objasňuje.

A fyzický a morálny svet, bytie a vývoj, sa spájajú v jedno. Skutočne prežívame, že svet má aj morálne zákony ako zákony objektívne. Zvyšuje to našu zodpovednosť voči svetu. Dáva nám to úplne iné vedomie, vedomie, ktoré je pre moderné ľudstvo dôležité. Moderné ľudstvo pozerá na počiatok Zeme, ako sa Zem vytvorila z prvotnej hmloviny, ako z tejto prvotnej hmloviny vystúpil život, človek a z neho ako fatamorgána svet ideí. Ľudstvo, ktoré pozerá na tepelnú smrť, kedy všetko, v čom ľudstvo žije, sa zase ponorí do jedného veľkého pohrebiska toho, v čom ľudstvo žije, toto ľudstvo potrebuje poznanie morálneho svetového poriadku. Toho v podstate plne dosiahne spirituálnym poznaním.