Jednota a mnohosť

Mnohosť a jednota sú pojmy, ktoré platia len pre fyzický svet a pre duchovný svet nemajú význam, nanajvýš ešte tak pre elementárny svet. Kto vzýva jednotu a tieto pojmy si vezme so sebou do duchovného sveta, prepadá Luciferovi. Kto za jediné správne považuje mnohosť, prepadá Ahrimanovi. Kto sa v duchovnom svete stane vedomým uzrie najprv sám seba. Ako hlavný vnem má pred sebou sám seba, svoje fyzické telo a svoj vzťah k svojej fyzickej bytosti. Tu vo fyzickom svete sa človek cíti ako jednota voči okolitému svetu, na ktorý pozerá ako na mnohosť. Vidí okolo seba hory, stromy, rôzne prírodné ríše. Keby sme sa napríklad chceli domnievať, že oblak na oblohe je súčasťou nás samých, tak ako je súčasťou nás samých prst, oddávali by sme sa veľkému omylu.

V duchovnom svete si človek sám seba uvedomuje ako mnohosť, všetky sily a bytosti, ktoré v elementárnom svete pracujú na našom fyzickom tele, tam vidíme ako mnohosť. Vidíme ich tam ako légiu. Keby sme však túto légiu videli len ako mnohosť a nepovedali si: Veď vy všetci malí chlapíci, vy ste dohromady len ja sám, vy všetci dohromady tvoríte len mňa ako jednotu! Keby sme si to so všetkou silou a energiou a sebeuvedomením nepovedali, prepadli by sme Ahrimanovi. A musíme si to nielen teoreticky, myšlienkovo ​​povedať - čo by koniec koncov nebolo tak ťažké - ale musíme toto presvedčenie, že mnohosť je v duchovnom svete jednotou, prežiť. Keby sme to neurobili, keby sme sa v duši nevzchopili k týmto pocitom, ale na tieto bytosti pozerali ako na tisíce, roztrhali by sme sa do mnohosti. Ahrimanské bytosti by z našej bytosti vzali kusy, zahalili by sa do nich a predstierali by nám omyl a lož.

Isté divoké kmene poznajú napríklad leva len ako mnohosť. Nedokážu si myslieť leva ako jednotu, ako rod. Pojmy jednoty a mnohosti je potrebné chápať správne a tie, ktoré sú vhodné len pre fyzický svet, nechať pri prekročení prahu za sebou.