Svety

Prípad šialenstva Friedricha Nietzscheho

Zvlášť tragický prípad šialenstva Friedricha Nietzscheho pochopíme, ak ho budeme pozorovať z hľadiska astrálneho sveta. V zime 1888 - 1889 vypuklo u Friedricha Nietzscheho šialenstvo. Pre čitateľov posledných dopisov je zaujímavé pozorovať, ako sa Friedrich Nietzsche rozdelil, rozpadol do rôznych prúdení v okamžiku, keď stratil svoje ja. Píše rôznym priateľom alebo tiež sebe samému: V Turíne žije Boh, ktorý bol kedysi profesorom filosofie v Bazileji, ale nebol dosť sebecký, aby ním ostal." Stratil teda svoje ja a zobrazil to v týchto slovách: "A pozdĺž Pádu kráča Boh Dionýzos." A pozerá na všetky svoje ideály a priateľstvá, ktoré sa pred ním prechádzajú. Pripadá si hneď ako kráľ Carlo Alberto, hneď ako niekto iný, hneď dokonca ako jeden zo zločincov, o ktorých vtedy v posledných dňoch svojho života čítal.

V tej dobe došlo k dvom vraždám budiacim rozruch a Friedrich Nietzsche sa vo chvíľach svojej choroby stotožnil s dotyčnými vrahmi žien. Nepociťoval tu svoje ja, ale prúdenie, ktoré vstupuje do astrálneho sveta. Tak v nenormálnych prípadoch vystupuje na povrch to, čo inak drží pohromade centrum sebavedomia. Pre ľudí bude neustále potrebnejšie vedieť, čo je v základoch duše. Lebo človek by bol nesmierne úbohou bytosťou, keby nebol schopný vytvárať do astrálneho sveta veľa takých prúdení, a bol i veľmi obmedzenou bytosťou, keby nemohol spirituálnym prehĺbením svojho života získať možnosť, pozvoľna ovládať všetky tieto prúdenia. Takže si musíme povedať: nie sme ohraničení svojou kožou, ale všade vyčnievame do iných svetov a iné bytosti zasahujú do nášho sveta. Celá sieť bytostí je napnutá cez astrálny svet.