Starý zákon

Inkorporácia Adamovej sesterskej duše

Aj keď nebola Adamova sesterská duša pred mystériom Golgoty ešte nikdy inkarnovaná, predsa len sa raz priblížila pozemským udalostiam natoľko, že Rudolf Steiner dokonca mohol hovoriť o akomsi druhu inkorporácie alebo náhradnom vtelení.

Udialo sa to v zjavení Krišnu, ktoré predstavovalo jediné predkresťanské zjavenie na nebi uchovávanej duše Adamovej priamo na Zemi. Po Zmŕtvychvstaní Krista Krišnova bytosť tvorila astrálnu schránku pre Zmŕtvychvstalého. Rudolf Steiner to opisuje v súvislosti s Pavlovým zjavením pred bránou Damašku. Lebo toto zjavenie pozostávalo z dvoch častí: V centre bola postava Krista obklopená mocnou svetelnou aurou, ktorá bola podľa duchovného bádania Rudolfa Steinera bytosťou Krišnu. Keď mal apoštol Pavol svoje zjavenie pred Damaškom, to, čo vnímal, bol Kristus. Svetelná žiara, do ktorej sa Kristus zahalil, bol Krišna. Kristus prijal Krišnu za svoju vlastnú duševnú schránku, pomocou ktorej potom ďalej pôsobil.