Babylonské zmätenie jazykov

V starých časoch, najmä v atlantskej dobe bol niečo ako akási ľudský prajazyk, istý druh jazyka, ktorý si bol podobný na celej Zemi, pretože hovorenie vychádzalo v týchto časoch omnoho viac z najvnútornejšej duše ako dnes. V atlantskej dobe pociťovali ľudia všetky vonkajšie dojmy tak, že duša, keď chcela nejakou hláskou vyjadriť niečo vonkajšieho, bola nutkaná k spoluhláske. Čo teda bolo prítomné v priestore, nutkalo k napodobneniu spoluhláskovému. Vanie vetra, šumenie vĺn, chránenosť prístreším pociťoval človek a napodobnil to spoluhláskou. Čo naproti tomu prežíval vnútorne ako bolesť alebo radosť, alebo tiež čím mohol pociťovať inú bytosť, to napodobňoval samohláskou. Z toho je možné vidieť, že v rozprávaní zrastala duša s vonkajším dianím alebo bytosťami.

Tomu tak bolo na celej Zemi. V istom zmysle dokážu zasvätenci všetkých národov ešte aj dnes pociťovať tento prajazyk. Vo všetkých jazykoch sú isté hláskové zvuky, ktoré nie sú nič iné ako zbytkami tohto ľudského prajazyka. Tento jazyk je v ľudskej duši vyvolávaný inšpiráciou nadľudských Anjelských bytostí. Môžeme z toho teraz vidieť: Keby tu bol býval iba tento vývoj, bolo by celé ľudské pokolenie zostalo v podstate veľkou jednotou; po celej Zemi by sa hovorilo a myslelo jednotne. Nebola by sa mohla vyvinúť individualita, rozmanitosť, a tým ani ľudská sloboda. Aby sa človek mohol stať individualitou, muselo v ľudstve dôjsť k rozštiepeniu. Že sa v rôznych krajinách Zeme vyvinuli jazyky odlišne, to pochádza od práce takých učiteľov, v ktorých bola inkarnovaná luciferská bytosť.

Schopnosť hovoriť zvláštnym jazykom poukazuje teda u všetkých národov naspäť na prítomnosť oneskorených anjelských bytostí. Bytosti, ktoré sú napríklad vykresľované ako hrdinovia gréckych alebo iných národov, ktoré pôsobili v ľudskej podobe, to sú také, v ktorých boli oneskorené anjelské bytosti. Nemožno teda tieto bytosti označovať snáď len ako bytosti zlé. Naopak. Priniesli ľuďom to, čo im po celej zemeguli dalo predurčenie stať sa slobodnými ľuďmi, čo diferencovalo, rozrôzňovalo to, čo by inak bolo po celej Zemi vytvorilo jednotvárny celok. To je príčina tzv. babylonského zmätenia jazykov.