Poznanie

Veľký strážca prahu
Malý strážca prahu

Veľký strážca prahu

Keď zaspíme, stojí pred bránou, ktorou musíme prejsť, strážca prahu. Je to "veľký strážca prahu", ktorý nás nevpustí do duchovného sveta dotiaľ, kým sme nezrelí - a nevpustí nás preto, že dokiaľ sme svoje vnútro nezosilneli, sme vystavovaní určitým nebezpečiam, keby sme svoje ja chceli rozprestrieť nad duchovným svetom do ktorého zaspaním vstupujeme. Toto nebezpečenstvo spočíva v tom, že miesto, aby sme v tomto duchovnom svete videli objektívny prvok, to čo v ňom existuje, videli by sme len to, čo do neho vnášame sami so svojim fantazírovaním, myšlienkami, pocitmi a citmi. A vnášame tam práve to, čo je na nás tým najhorším, čo nezodpovedá pravde. Nezrelý vstup do duchovného sveta by znamenal, že človek vidí nie skutočnosť, ale vidiny, výtvory obraznosti.

Keby človek v duchovnom svete videl objektívny prvok, vystúpil by o stupeň vyššie, videl by ľudský prvok. Je to zakaždým známka obraznosti, keď človek pri výstupe do duchovného sveta vidí podoby zvierat, - pretože tieto podoby zvierat znamenajú jeho vlastné výtvory obraznosti, pretože je príliš málo v sebe spevnený. Čo je v noci nevedomé, to musí do seba prijať silu, aby sa vonkajší duchovný svet stal objektívnym, inak sa stáva subjektívnym, a vnášame do neho svoju vlastnú obraznosť. Vnášame ju tam i inokedy. Avšak strážca prahu nás chráni, aby sme zmienené podoby zvierat nevideli. Je to rýdzo vnútorný pochod, tento výstup do duchovného sveta a toto obklopovanie zvieracími podobami, ktoré na nás útočia, nás chcú vohnať do omylu. Je potrebné, aby sme sa obklopovali stále väčšou silou, potom môžeme vstúpiť do duchovného sveta.