Poznanie

Nepredpojatá otvorenosť
Nová úloha sympatie a antipatie
Nový vzťah k slasti a bolesti
Usporiadané myslenie
Zákony krásy a dobra
Význam kladenia otázok
Jednanie z večnej podstaty vecí

Usporiadané myslenie

Ako mysliaca bytosť je človek občanom duchovného sveta. Môže byť ním v správnom zmysle iba v tom prípade, keď behom duchovného poznania dá svojim myšlienkam priebeh zodpovedajúci večným zákonom pravdy, zákonom ríše duchov. Lebo iba potom môže táto ríša na neho pôsobiť a zjavovať mu svoje skutočnosti. Myšlienkový svet človeka, ktorý sa prenecháva len duševnej činnosti podmienenej v prvom rade jeho telesným mozgom, sa javí ako svet bez poriadku a zmätený. Jedna myšlienka sa mu vyrojí v duši, nedokončí sa, iná ju zapudí. Pokiaľ sa človek venuje iba úlohám zmyslového života, potom bude zmätený priebeh jeho myšlienok vždy ako tak obrátený do potrebného smeru každodenným životom. Myšlienkovému obrazu, ktorý som si vytvoril o určitom meste, môže chýbať akýkoľvek poriadok, ale ak ním chcem prejsť, musím sa prispôsobiť daným skutočnostiam. Mechanik môže vstupovať do svojej dielne so zmätenými predstavami, zákonitosť jeho prístrojov ho dovedie k správnym opatreniam. Skutočnosti zmyslového sveta ustavične korigujú myslenie.

Úplne inak je to vo vzťahu k vyšším oblastiam. Tie sa mi odhalia iba vtedy, keď už vstúpim do ich svetov s prísne usporiadaným myslením. Tu musím byť sám bezpečným ukazateľom cesty. Poznávajúci musí vládnuť nad svojimi myšlienkami. Jedna myšlienka sa u neho nesmie spájať ľubovoľne s inou, ale iba tak, ako to odpovedá obsahu myšlienkového sveta. Prechod od jednej predstavy k druhej musí odpovedať prísnym myšlienkovým zákonom. Musí zakázať sledu svojich predstáv všetko, čo nevyplýva z týchto zákonov. Keď vstúpi do mysle obľúbená myšlienka, musí ju odmietnuť, ak by tým bol narušený zákonitý postup myšlienok. Keď chce nejaký osobný cit vnútiť jeho myšlienkam istý smer odlišný od ich zamerania, musí ho potlačiť.

Matematika so svojimi prísnymi zákonmi je dobrou prípravou pre toho, kto hľadá poznanie. U nej sa musí človek zriecť akejkoľvek osobnej ľubovôle. Aj keď je matematika dobrým prostriedkom k ovládnutiu myslenia, je možné dôjsť k čistému, zdravému mysleniu aj bez nej. Pokiaľ človek usporiadane myslí, budú sa do neho vlievať zákonitosti duchovného sveta, ktoré ho budú míňať alebo ním budú prechádzať bez stopy, pokiaľ si jeho myslenie bude udržovať svoj všedný, zmätený ráz. Kto hľadá poznanie, nech uvedomelým nasadením svojej vôle premáha všetku samočinne pôsobiacu svojvôľu svojho myslenia.