Pri úsilí o jasnovidnosť sa treba posilňovať v morálke

Náš duchovný vývoj závisí na tom, že uvoľníme nášho vnútorného človeka, naše astrálne telo a naše ja, že sa naučíme jasnozrivo vnímať v tom, čo nevedome žije od zaspania do prebudenia - a pretože to žije nevedome, nemôže to spôsobiť nejaké škody. Vedomé sa v nás musí stať to, čo je nevedomé v tých článkoch, v ktorých sú božské duchovné sily. Všetka sila, ktorej sa nám dostáva tým, že pri precitnutí sa nás priamo chápu ruky toho, čo je zakotvené v našom fyzickom a éterickom tele odpadá, keď sa staneme nezávislí na fyzickom a éterickom tele a začneme jasnozrivo vnímať. Všetka sila a mohutnosť sveta zostáva vonku. Vysunuli sme sa zo síl, ktoré nás posilňujú a chránia pred svetom, ktorý na nás pôsobí zvonku. Vysunuli sme sa zo síl, ktoré nás podopierajú. Svet však zostal taký, aký je. A stojíme teda proti celému náporu sveta. Všetku silu, ktorá nám inak plynie z fyzického a éterického tela, musíme potom mať v sebe samých, aby sme vydržali nápor sveta a kládli odpor. To všetko musíme vyvinúť v našom ja a astrálnom tele. Možno ich vyvíjať pomocou pravidiel, ktoré Rudolf Steiner podal v knihe O poznávaní vyšších svetov. Všetko je vypočítané tak, aby bola nášmu vlastnému vnútru dodaná sila, ktorú nám predtým prepožičiavali vyššie bytosti, a ktorá odpadá, keď odpadnú vonkajšie opory. Silu, ktorá nás môže činiť schopných čeliť náporu sveta, aj keď sme sami odsunuli opory, ktoré nám poskytuje naše telo fyzické a éterické.

Ľudia, ktorí sa neurobia vnútorne silní natoľko, aby sily, ktoré odkladajú s telom fyzickým a éterickým, nahradili predovšetkým skrze cibrenie vlastnosté, ktoré označujeme ako nemorálne, - títo ľudia môžu síce až do určitého stupňa nadobudnúť schopností k nahliadnutiu do duchovného sveta. Avšak čo sa stane? Stanú sa precitlivení, akoby boli zo všetkých strán duchovne bodaní, nedokážu odolávať náporu zo všetkých strán. To je jedna z významných skutočností, ktoré musíme poznať, ak usilujeme o duchovný pokrok: Urobiť sa vnútorne silnými tým, že naozaj vyvíjame najušľachtilejšie, najlepšie vlastnosti duše. Keď je dokonca nemožné, žiť v duchovnom svete v znamení egoizmu, keď nám tam egoizmus nepomáha, potom uvidíme ako úplne prirodzené, že odkladanie egoizmu, všetkého čo podlieha ľubovôli pri požadovaní duchovna, bude prípravou pre duchovný život. Čím úctivejšie a vážnejšie zachováme túto zásadu, tým je to lepšie pre duchovný pokrok. Sú ľudia, ktorí hovoria: Toto som neurobil z egoizmu! Človek by mal ale zabrániť tomu, aby také slová vyšli z jeho úst. Mal by si naopak povedať: Nie si takým, že môžeš povedať: Konáš niečo bez stopy egoizmu! To je oveľa rozumnejšie, - pretože to je oveľa pravdivejšie. A vzhľadom k sebapoznaniu záleží najmä na tom, čo je pravdivé. V žiadnej oblasti sa nepravda nemstí tak silno, ako v oblasti spirituálneho života. Tu by mal od seba človek požadovať, radšej byť pravdivým, než aby si nahováral, že je nesebecký! Radšej byť pravdivým a povedať si: Ak priznám svoj egoizmus, potom mám aspoň impulz k tomu, aby som ho odložil.