Poznanie

Oslobodenie sa od vonkajšieho rytmu

Stred atlantskej doby bol veľmi dôležitý bod. Vo vývoji ľudstva rozoznávame tri predchádzajúce ľudská plemená: prvé polárne, druhé hyperborejské, tretie lemurské. Potom prichádza plemeno atlantské. My žijeme teraz v piatom poatlantskom plemeni a po nás budú nasledovať ešte dve ďalšie plemená, takže doba atlantská leží uprostred medzi nimi. Keby sme išli naspäť pred túto dobu, našli by sme tam v pomeroch vonkajšieho ľudského života presný zrkadlový obraz kozmických pomerov. Vtedy by človeku neprospievalo, keby robil, to, čo robí dnes. Dnes sa človek príliš neriadi podľa kozmického poriadku. Je bežné, že si človek musí zariadiť život tak, že bdie, kedy by mal spať, a spí, kedy by mal bdieť. Už v dobe lemurskej by človek tak nemohol žiť. Niečo také však vtedy nebolo vôbec možné. Človek riadil svoj vnútorný rytmus podľa vonkajšieho rytmu. Človek vtedy žil s pohybom Slnka i Mesiaca a úplne presne zariadil rytmus svojho astrálneho a éterického tela podľa Slnka a podľa obehu Mesiaca.

Dnes používame hodiny, ktoré sú v určitom vzťahu riadené podľa veľkého behu sveta. Keď sa kryje hodinová ručička o 12 hod. s ručičkou minútovou, tak je to preto, že existuje určitá slnečná a hviezdna konštelácia. Podľa toho riadime svoje hodiny, a hodiny idú zle, ak sa nekryjú druhého dňa opäť ručičky, keď nastane opäť tá istá hviezdna konštelácia. Môžeme teda povedať: pohyby, rytmy hodinových ručičiek odpovedajú a dokonca denne sa prispôsobujú vesmírnemu rytmu. V starých dobách vlastne človek hodiny potreboval, lebo sám bol hodinami. Beh svojho života, ktorý mohol veľmi zreteľne pociťovať, riadil podľa vesmírnych pomerov. Človek mal hodiny v sebe. A keby sa neriadil vesmírnymi pomermi, potom by človeku darilo zle. Vnútorný rytmus musel odpovedať rytmu vonkajšiemu. V tom teda spočíva podstata ľudského pokroku na Zemi, že od polovice doby atlantskej tento absolútny súlad vonkajších pomerov s pomermi vnútornými už neexistuje. Nastúpilo niečo iné.

Dajme tomu, že by niekto nariadil hodiny tak, aby ukazovali 3 hod. o 12 hod. Keď potom druhí ľudia majú jednu hodinu, má on štyri hodiny a tak ďalej. Avšak tým sa vnútorný chod jeho hodín nezmení. Bude posunutý iba oproti vonkajším pomerom. Po 24 hod. budú u neho zase 3 hod., jeho hodiny nebudú teda súhlasiť s vesmírnymi pomermi, ale svojím rytmom s nimi budú predsa súhlasiť, pretože sa len posunuli. Tak tiež bol posunutý rytmus človeka. Človek by sa nikdy nestal samostatnou bytosťou, keby vodítkom jeho celej činnosti boli stále vesmírne pomery. Práve tým sa mu dostalo slobody, že pri zachovaní vnútorného rytmu sa oslobodil od rytmu vonkajšieho. Tak mohol byť v starých dobách pradávnej minulosti človek počatý len za celkom určitej hviezdnej konštelácie a za desať mesačných mesiacov sa potom mohol narodiť. Táto zhodnosť počatia s určitým vesmírnym pomerom odpadla, ale rytmus zostal, práve tak, ako ostáva rytmus u hodín, ak ich nariadime o 12 hod. na 3 hod.

Neposunuli sa však takto pomery len u človeka, ale posunuli sa aj samotné doby. Človek sa vysunul z vesmírnych pomerov, už nie je hodinami v pravom slova zmysle. Deje sa mu asi tak, ako by sa dialo človeku, ktorý necháva svoje hodiny predbiehať o 3 hod., potom si však už nepamätá, o koľko ich posunul vpred, a potom nikdy nepríde nikam včas. Tak sa deje človeku v zemskom vývoji, keď sa už raz ocitol mimo pomer, v ktorom stál k vesmíru ako hodiny. Vtedy uviedol pre určité veci svoje astrálne telo v disharmóniu.

Poznáme tiež bytosti, ktoré sú nadradené nad pozemským človekom. Poznáme Anjelov, Archanjelov, atď., ktoré sú v celkom inom postavení než človek.Riadia sa v duchovných veciach rytmom vesmíru. Anjel by nemyslel tak neusporiadane ako človek z toho jednoduchého dôvodu,že jeho myšlienkový postup je riadený kozmickými mocnosťami a on sa podľa toho chová. Je vylúčené, aby Anjel nemyslel v súzvuku s veľkými duchovnými vesmírnymi udalosti . V harmónii svetov sú napísané zákony logiky pre Anjelov. Nepotrebujú k tomu žiadne učebnice. Človek však učebnice potrebuje, pretože uviedol v neporiadok svoje vnútorné myšlienkové pomery. Nepoznáva už, ako sa má riadiť veľkým písmom hviezd. Anjeli poznajú tok diania vo vesmíre a ich myšlienkový postup zodpovedá usporiadanému rytmu. Človek sa dostal von z tohto rytmu, akonáhle sa v terajšej podobe objavil na Zemi. Odtiaľ tá neusporiadanosť jeho myslenia, pocitov, cito. Vo sfére, na ktorú má človek menší vplyv, v astrálnom a éterickom tele, panuje naďalej pravidelnosť, do častí, ktoré dostal človek, teda do duše pocitovej, duše rozumovej a duše vedomej, vniká nepravidelnosť a nerytmičnosť. To je ešte to najmenšie, že človek robí z noci deň. Oveľa väčší význam má, že sa človek vnútorne vytrhol s myšlienkovým obehom z veľkého rytmu svetov. Ako človek myslí, v každom okamihu, to odporuje v istom zmysle veľkému dianiu svetov.

Človek sa musel vysunúť zo starého rytmu, lebo na tom spočíva pokrok. Dnes sú takí, ktorí poukazujú na to, aby človek určité potraviny jedol len v určitej ročnej dobe, lebo vraj to už sama príroda naznačuje tým, že určité potraviny rastú len v určitej dobe. Lenže práve v tom spočíva vývoj, že sa človek stále viac oslobodzuje od vonkajšieho rytmu. Nesmieme však ani strácať pôdu pod nohami. Pravý pokrok a spása človeka nespočíva v tom, aby sa vrátil k starému rytmu, aby si povedal. Ale dôležité je tiež to, aby si človek snáď nemyslel, že môže žiť bez rytmu. Ako sa zvonka zvnútornil, tak sa musí zase zvnútra navonok budovať rytmicky. Na tom záleží. Rytmus musí prenikať vnútrom. Ako rytmus vybudoval vesmír, tak sa musí človek, ak chce mať účasť na budovaní nového vesmíru, zase preniknúť novým rytmom. Naša doba je príznačná práve v tom, že

Ľudia sa uvoľnili od vonkajšieho rytmu. Tým, čo je v pravom zmysle duchovná veda, vraciame sa opäť k rytmu, zvnútra navonok si staviame svetovú budovu, ktorá v sebe chová rytmus. Tak vidíme, ako človek, aby si vydobyl svoju slobodu, musel vypadnúť z pôvodného rytmu. Ale sám v sebe musí opäť nájsť zákony, aby mohol riadiť hodiny - svoje astrálne telo. Veľkým regulátorom je duchovná veda preto, lebo je s veľkými zákonmi kozmu, ktoré vidí jasnovidec, v dokonalom súhlase.