Poznanie

Mýtus o Perseovi

Keď človek v dávnych dobách pozeral do svojho okolia, všade videl duchovné božské sily, avšak vo svojom pôvodnom obraznom zrení. Toto staré imaginatívne vedomie pominulo. Prežilo niečo ako večerný súmrak a čo nakoniec zostalo, to boli vlastne najhoršie sily duchovných bytostí, ktoré pôsobili vonku. Človeku, ktorý si predstavoval nové po spôsobe starého, prichádzali tieto bytosti ako Gorgony, v ktorých ľudia vo svojom zrení videli len tie najhoršie bytosti, a preto ich aj tak zobrazovali. Tu povstáva nový človek, Perseus. Zmrzačí Medúzu, to znamená vedomie, ktoré ešte existovalo ako posledný zvyšok zobrazený v hadej hlave Medúzy. Potom sa ďalej opisuje, ako zo zmrzačenej Medúzy vznikajú dve bytosti: Chrysaor a Pegas. Ten, kto prežil v podmienkach starého vedomia vzostup vedomia nového, jasnozrivo ešte videl v súlade s podmienkami onoho starého vedomia to, čo malo ľudstvo vyvinúť, ako vznik Chrysaora a Pegasa z Medúzy.

Čo videl? Chrysaor, obraz, ktorý človek dostal ako splátku za to, čo stratil vo svojom starom jasnovidectve. Pegas, predstavuje zosobnenie fantázie. Fantázia je totiž spôsobená tým, že stará imaginácia vchádza do akéhosi súmraku a ľudia už nemajú silu vstúpiť so starou silou vedomia do novej epochy. A miesto pôvodnej imaginácie, ktorá odišla do duchovnej reality, nastupuje to, čo neodchádza do duchovnej reality, ale do večného utvárania ľudskej duše a čo bude predstavovať nové utváranie tejto duše. Pegasus je tým, čo v živote človeka znamená kultúra ja. To sa utvára ďalej. Preto počujeme, ako to, čo viedlo ku kultúre ja, Chrysaor, sa spája s Kallirrhoe. Tu vzniká Gerioneus ako to, čo musíme nazvať modernou rozumovou, intelektuálnou kultúrou. Starý Grék cítil, že vyvádza človeka zo starej jasnozrivej kultúry, že ho však musela vyviesť preto, že by nikdy nemohol získať vedomie ja.