Poznanie

Misia elementárnych bytostí

Mohli by sme povedať: Elementárne bytosti by mali vlastne používať len sily, ktoré sú v ich svete. Medzi týmito elementárnymi bytosťami sú však aj také, ktoré sa s tým neuspokoja, ale ktoré prihliadajú, keď ľudia napríklad píšu, a ktoré sem nazerajú a pozerajú sa na všetky činnosti, ktoré sa vykonávajú v ľudskom svete na zemi medzi narodením a smrťou. Neustále máme také bytosti, ktoré prihliadajú. Prizeranie samo o sebe však ešte nie je nič zlé. Žiadny zo svetov, ktoré hraničia s naším svetom, teda svet, do ktorého vstúpime hneď po smrti, svet, do ktorého vstúpime niekoľko desiatok rokov po smrti, že žiadny z týchto svetov v sebe nemá to, čo má okolo seba človek tu na Zemi a čo sa tu na Zemi učí. Keď vstúpime do svetov hraničiacich s naším svetom, neexistuje v nich napríklad písanie, neexistuje v nich čítanie v našom zmysle, nie sú v nich lietadlá, autá v našom zmysle... To v týchto hraničiacich svetoch neexistuje.

Nemôžeme však tiež povedať, že keď na Zemi konštruujeme autá, píšeme a čítame, keď na Zemi píšeme knihy, ktoré však Anjeli tiež nečítajú, že to všetko nemá pre svet vo všeobecnosti význam. Je tomu ale tak, že spomenuté bytosti sú akosi odvelené zo sveta bezprostredne hraničiaceho s naším. Majú akosi dávať pozor, čo tu ľudia robia. Sú teda v iných svetoch poverené misiou, aby to, čo sa ľudia naučia, uchovávali pre budúce časy. My ľudia môžeme svoju karmu niesť z jedného života do druhého, môžeme tiež niesť z jedného života do druhého to, čo sa s našou karmou deje pôsobením vonkajšej kultúry. Čo ako ľudia zažijeme v aute, to môžeme niesť z jedného pozemského života do druhého, konštrukciu auta však nie. To, čo vzniklo iba z pozemských síl, nemôžeme my ľudia sami preniesť z jedného pozemského života do druhého. Tým ľudstvo v priebehu civilizácie založilo niečo, čo by samo stratilo, keby mu iné bytosti neprišli na pomoc. Tieto bytosti sú teda odvelené, aby pre budúcnosť uchovávali to, čo človek nemôže preniesť z jedného pozemského života do druhého. To je to podstatné: teda že priamo medzi sebou máme vo svete hraničiacim s naším bytosti, ktoré sú určené na to, aby do budúcnosti prenášali, čo človek zo svojej vonkajšej civilizácie preniesť nemôže, aby to teda človek v budúcnosti opäť mohol mať. V uplynulých dobách bolo pre niektoré z týchto bytostí postupne veľmi ťažké plniť svoju úlohu a tak mnohé z toho, čo v dávnych dobách už bolo v civilizácii vynájdené, pre ľudstvo predsa sa len stratilo.

To dôležité je teda, to, že priamo medzi nami sú bytosti, ktoré sú vo svetovom pláne poverené úlohou, aby do budúcnosti prenášali všetko, čo ľudia sami z jedného pozemského života do druhého preniesť nemôžu. K tomu patrí napr: aj abstraktný obsah našich knižníc. Ten my ľudia z jedného pozemského života do druhého preniesť nemôžeme. K tomu je potreba zvláštnych bytostí. A tie duchovné bytosti, s ktorými sme my ľudia priamo spojení, to nemôžu. A preto to ako ľudia tiež nemôžeme. Tieto bytosti museli použiť iných bytostí, ktoré im boli dlho cudzie, ktoré prekonali úplne iný vývoj ako naše duchovné bytosti, teda duchovné bytosti s nami súvisiace.

Jedná sa o ahrimanské bytosti, ktoré prekonali úplne iný vývoj. Prešli inou evolúciou, ktorá sa pri takých príležitostiach stretáva s našou evolúciou, napríklad keď tu konštruujeme automobil. Sú to bytosti, ktoré teda na základe svojich ahrimanských svetových síl môžu rozumieť nejakému zvláštnemu zariadeniu v súčasnosti, napríklad konštrukcii automobilu, a ktoré do budúcich čias prenášajú to, čo si ľudská civilizácia kedysi osvojila a čo človek nemôže prenášať z jednej inkarnácie do druhej.