Poznanie

Dvojlupeňový lotosový kvet - nad obočím

Keď sa začne pohybovať, človek získava možnosť spojiť svoje ja s nadradenými duchovnými bytosťami. Prúdy tohto lotosového kvetu sa pohybujú k vyšším skutočnostiam tak, že pohyby sú človeku celkom vedomé. Tak ako svetlo umožňuje oku vidieť predmety fyzického sveta, umožňujú tieto prúdy vidieť duchovné bytosti vyšších svetov. Predstavy pochádzajúce z ponárania sa do duchovnej vedy, ktoré obsahujú základné pravdy, učia žiaka uvádzať do pohybu a riadiť prúdy lotosového kvetu v oblasti očí.

Čo je zdravá sila úsudku, školenie sa v logike, to sa celkom zvlášť osvedčuje na tomto stupni vývoja. Vyššie Ja, ktoré dosiaľ driemalo v človeku ako zárodok, čiže nevedome, sa rodí k vedomému bytiu. Nielen v obraznom, prenesenom zmysle, ale skutočne to súvisí so zrodom v duchovnom svete. A narodená bytosť vyššieho ja, ak má byť životaschopná, musí prísť na svet so všetkými orgánmi a vlohami, aké potrebuje. Podobne ako sa príroda musí starať, aby sa dieťa narodilo s dobre vyvinutým sluchom a zrakom, musia i zákony sebavýchovy človeka dbať o to, aby jeho vyššie ja vchádzalo do bytia s potrebnými schopnosťami. Pritom sú tieto zákony, ktoré zabezpečujú vývoj vyšších orgánov, totožné so zdravými zákonmi rozumu a mravnosti vo fyzickom svete. Tak ako dozrieva dieťa v matkinom lone, dozrieva vo fyzickom ja duchovný človek. Zdravie dieťaťa je závislé od normálneho účinkovania prírodných zákonov v matkinom lone. Podobne je zdravie duchovného človeka podmienené zákonmi bežného rozumu a chápania vo fyzickom svete.

Nik nemôže zrodiť zdravé vyššie ja, ak nežije a nezmýšľa vo fyzickom svete zdravo. Život primeraný prírode a rozumu - to je základ každého ducbovného rozvoja. Nebolo by správne, ak by niekto povedal: až budem vidieť jasnovidne, prijmem učenie duchovnej vedy. Veď bez ponorenia sa do duchovného bádania nemôže ani vôbec dospieť ku skutočnému vyššiemu poznaniu. Ako keby sa dieťa v matkinom lone zdráhalo použiť sily, ktoré k nemu prichádzajú prostredníctvom matky, a chcelo čakať, až si ich dokáže samo tvoriť. Tak, ako plod dieťaťa cítením života skúsi, že to, čo mu je dávané, je správne, tak skúša ešte nejasnovidný človek pravdu učenia o duchovnej vede. Je to prvé nahliadnutie do týchto vied, budujúce na pravde a na jasnom, zdravom, všestranne posudzujúcom rozume, hoci duchovné veci ešte nevidí. Treba sa najprv mystickým poznatkom učiť a tak sa pripravovať na jasnovidnosť. Človek, ktorý by získal jasnovidnosť pred týmto učením, by sa podobal na dieťa, ktoré sa narodilo síce so zrakom a sluchom, ale bez mozgu. Rozprestieral by sa pred ním celý bohatý svet farieb a tónov, ale nevedel by, čo si s tým počať.

Človek má teraz bezprostrednú skúsenosť zo svojho vyššieho ja. Pritom poznáva, že súvisí s duchovnými bytosťami vyššieho rázu a že s nimi tvorí jeden celok. Vidí, ako pretrvávajúce nižšie ja pochádza z vyššieho ja. Teraz môže svoje pominuteľné presne odlíšiť od svojho pretrvávajúceho. Nie je to nič iné, lenže sa učí chápať náuku o vteľovani (inkarnácia) vyššieho ja do nižsieho na základe vlastného nazerania. Teraz sa mu stáva zrejmým, že sa nachádza v akejsi vyššej duchovnej spojitosti a že tá spôsobuje jeho vlastnosti a osudy. Učí sa poznavať zákon svojho života - karmu. Uznáva, že jeho nižšie ja, ktoré teraz tvorí jeho súčasné bytie, je len jednou z podôb prijímaných jeho vyššou bytosťou. A badá pred sebou možnosť pracovať na sebe, čerpajúc zo síl svojho vyššieho ja, aby sa stával čoraz dokonalejším.

Preto sa aj hovorí, že žiak, ktorý dosiahol tento stupeň, sa úplne zbavil pochybností. Ak si prv mohol osvojiť svoju vieru z argumentov rozumu a zdravého myslenia, je táto viera teraz vystriedaná úplným poznaním a nazeraním, ktorým už nič neotrasie. Náboženstvá poskytovali vo svojich obradoch, sviatostiach a rituáloch navonok viditeľné zrkadlenia vyšších duchovných procesov a bytostí. Kto sa díva do samotnej duchovnej skutočnosti, pochopí aj veľký význam navonok viditeľných úkonov. Tomu sa potom stáva náboženská služba už aj sama odzrkadlením jeho styku s duchovne mu nadradeným svetom.

Vidíme, akým spôsobom sa stal žiak skutočne novým človekom, keď dosiahol tento stupeň. Teraz môže postupne ďalej dozrievať, prúdmi svojho éterického tela, riadiť vlastný vyšší prvok života a tým dosiahnuť veľkú nezávislosť od svojho fyzického tela.