Jednanie z večnej podstaty vecí

Poznávajúci sa už nebude musieť riadiť iba vplyvmi vonkajšieho sveta, ktoré pudia jeho vôľu sem a tam. Svojím poznaním nahliadol do večnej podstaty vecí. Díky premene svojho vnútorného sveta má schopnosť vnímať túto večnú podstatu. Keď jedná zo seba, je si vedomý, že jedná z večnej podstaty vecí. Lebo veci v ňom vyslovujú túto svoju podstatu. Jedná v zmysle večného svetového poriadku, keď určuje smer svojho jednania z podielu večnosti, ktorý v ňom ožil. Tak si je vedomý, že to, čo určuje smer jeho jednania, už nie sú veci, že to je on sám, kto určuje, čo sa bude s vecami diať podľa zákonov vštepených veciam samotným, zákonov, ktoré sa stali zákonmi jeho vlastnej bytosti. Takéto jednanie z vnútra môže byť iba ideálom, ku ktorému človek smeruje. Dosiahnutie tohto cieľa je možné až v ďalekej budúcnosti.

Sloboda znamená možnosť jednať zo seba. A jednať zo seba má právo iba niekto, kto svoje pohnútky čerpe z ríče večnosti. Bytosť, ktorá tak nečiní, jedná z iných pohnútok než z tých, ktoré sú vštepené veciam samotným. Taká bytosť odporuje svetovému potriadku. A ten musí skôr či neskôr nad ňou zvíťaziť. To znamená, že sa nakoniec nemôže uskutočniť to, čo si ako cieľ vytýčila. Nemôže dosiahnuť slobody. Svojvôľa jednotlivej bytosti sa sama ničí účinkom svojich činov.

Takýto poznávajúci človek postupuje v poznávaní ducha stupeň po stupni vpred. Plodom jeho cvičení bude, že sa mu budú otvárať výhľady do duchovného sveta. Až dospeje k zasväteniu. Stáva sa vedomým obyvateľom duchovného sveta. Naďalej už nehovorí s vecami, ktorým duch prepožičal podobu, ale priamo s týmto utvárajúcim duchom. Pochybnosti o duchu, ktoré sa v ňom predtým ešte mohli objavovať, sa rozplývajú, pretože pochybovať môže iba niekto, koho veci klamú o duchu, ktorý v nich pôsobí. A pretože zasvätenec je schopný sa zhovárať priamo s duchom, mizne pre neho každá nesprávna podoba, v ktorej si predtým ducha predstavoval. Vie, aká je pravá podoba ducha. Zjednotil sa s duchovným životom, ale nemali by sme to zamieňať s nejakým rozplynutím vo všeduchu, ktoré by túto osobnosť zničilo. Pri správnom vývoji k zničeniu osobnosti nedochádza.