Jasnozrivé vnímanie súvisí s myslením

Nadzmyslové vedomie, ktoré vstupuje do nadzmyslových svetov, vyžaduje zosilnenie duševných síl, ktoré sa získavajú v zmyslovom svete. Ak k tomuto zosilneniu nedôjde, cíti duša pred vstupom do nadzmyslového sveta určitý strach. Pred týmto vstupom sa chce dokonca zachrániť tým, že si vyhľadáva dôkazy nemožnosti takéhoto vstupu. Ak však je duša k vstupu dostatočne silná, nájde v sebe sily, ktoré jej dovolia udržať po vstupe svojbytnosť svojej bytosti a v okruhu svojho vedomia prežívať nielen myšlienky, ale aj bytosti, potom si tiež uvedomí, že tieto sily mohla zhromaždiť len počas života v zmyslovom svete. Toto poznanie vzchádza zvlášť z prežitkov, ktorá má nadzmyslové vedomie s myslením.

Pri vstupe do elementárneho sveta sa vedomie napĺňa bytosťami, ktoré vníma v obraznej podobe. Voči bytostiam tohto sveta nie je schopné rozvinúť podobnú vnútornú duševnú činnosť, akú rozvíja v myšlienkovom živote v zmyslovom svete. Napriek tomu by sme sa ako ľudské bytosti v tomto elementárnom svete nemohli vyznať, keby sme do neho nevstúpili ako bytosti mysliace. Bez mysliaceho pozorovania by človek bytosti elementárního sveta síce vnímal, o žiadnej z nich by však nemohol naozaj vedieť, čo je zač. Podobal by sa človeku, ktorý má pred sebou písmo, ale nevie ho čítať, takýto človek vidí svojimi očami presne to isté, čo vidí aj ten, kto písmo čítať dokáže, význam má však toto písmo len pre druhého z nich.

Nadzmyslové vedomie však počas svojho prebývania v elementárnom svete nevykonáva takú myšlienkovú činnosť, aká prebieha v zmyslovom svete. Mysliaca bytosť - ako je človek - pri správnom vnímaní elementárneho sveta vníma aj význam jeho bytostí a síl a nemysliaca bytosť by obrazy vnímala bez ich významu. Pri vstupe do duchovného sveta by boli napríklad ahrimanské bytosti považované za niečo úplne iné, než sú, keby ich nevnímala duša ako mysliaca bytosť. Človek vníma ahrimanské a luciferské bytosti len vtedy ako to, čo sú, ak sa pozerá na ne z duchovného sveta jasnozrivým zrakom, ktorý je zosilnený myslením. Keby sa duša nevyzbrojila dostatočnou silou myslenia, potom by sa luciferské bytosti, keby boli vnímané z duchovného sveta, zmocnili jasnozreného obrazného sveta a v pozorujúcej duši by vyvolali ilúziu, že vniká hlbšie a hlbšie do duchovného sveta, ktorý v podstate hľadá, zatiaľ čo by v skutočnosti klesala stále hlbšie do sveta, z ktorého chcú luciferské sily urobiť svet totožný s nimi samými. Duša by sa síce cítila stále svojbytnejšia, vžívala by sa však do duchovného sveta, ktorý nezodpovedá jej podstate a jej prapôvodu. Vstupovala by do duchovného okolia, ktoré je jej cudzie. Zmyslový svet také bytosti, ako sú bytosti luciferské, skrýva. Preto tieto bytosti nemôžu v zmyslovom svete vedomie zmiasť. Pre bežné vedomie jednoducho neexistujú. A vedomie, nimi nemýlené, má vzhľadom na myslenie možnosť dostatočne zosilniť. Patrí k inštinktívnym zvláštnostiam zdravého vedomia, že do duchovného sveta chce vstúpiť len do tej miery, nakoľko samo v zmyslovom svete dostatočne zosilnelo pre jeho zrenie.