Stará jasnovidnosť bola v astrálnom tele, nová v ja

Až na základe Kristovho impulzu si ľudská duša mohla plne uvedomovať, že sa v nej má ujať ja, sebavedomé ja, a že postupne počas nasledujúceho zemského vývoja musia z tohto sebavedomého ja vychádzať všetky tajomstvá, ktoré predtým vychádzali z astrálneho tela vplyvom prírodného jasnovidectva. Dobe, v ktorej žijeme, predchádzala táto iná doba, v ktorej ľudia mali až do určitého stupňa v atlantskej kultúre prírodnú jasnozrivosť, ktorou mohli nazerať do duchovného sveta. Za určitých abnormálnych stavov prúdili do duše tajomstvá duchovného sveta, ľudia zreli hierarchie. Prirodzene najviac a najdlhšie vzhliadali k tej hierarchii, ktorá je človeku najbližšia: k hierarchii Anjelov. Zreli Anjelov ako bytosti, stojace bezprostredne nad človekom. V týchto časoch starého jasnovidectva človek ešte nevnímal, že v sebe samom má niečo, čo ho malo viesť nahor do duchovného sveta. Musel na to pozerať ako na milosť, preukazovanú mu vonkajšími mocnosťami, ako na posielanie duchovných mocností do duše. Preto mohli proroci poukazovať na budúcnosť takto: "Nastane doba, keď človek bude cítiť svoje ja. Vtedy bude vedieť, že je to sebavedomé ja, z ktorého majú vypučať tajomstvá duchovného sveta." Nastane doba, kedy človek môže povedať: Keď mám v sebe svoje ja, tak zo síl ja preniknem hore do tajomstiev duchovného sveta. Tak musela byť pripravovaná najnižšia hierarchia - človek - tým, že sa človeku posiela to, čím ešte nie je, aby sa mohol pripravovať k tomu, čím sa mal stať. Posol, Anjel musel človeku zvestovať, že sa má stať (človek) jástvom v plnom zmysle slova.

A zatiaľ čo skoršie Anjeli mali za úlohu, ukazovať duchovné svety, musel teraz zvláštny Anjel dostať osobitnú úlohu, so zjaveniami určenými ľuďom postúpiť kvalitatívne ďalej - musel im povedať, že majú preniknúť do svojho ja. Skoršie Anjeli zjavovali tak, ako to nebolo určené pre ľudské ja. Izaiáš upozorňuje preto na toto: "Nastane doba tajomstva ja, a z všeobecného zástupu Anjelov bude vyslaný jeden, ktorý vám potom ukáže, že príde toto tajomstvo ja!" Takto môžeme porozumieť tomu, čo to znamená, že Anjel, Posol má byť poslaný vopred. Pred kým je teda tento posol vopred poslaný? Je vopred poslaný pred človekom, ktorý má dospieť k svojmu sebavedomému ja. Má prísť ako bytosť z hierarchie Anjelov, ktorí vo všeobecnosti ešte nehovorili k človeku s predpokladom, že je sebavedomým ja. Tento posol teda, o ktorom hovorí prorok Izaiáš, má prísť a ľudstvo upozorniť na to, že sa má pripravovať, vo svojom vnútri, vo svojej duši urobiť miesto pre ja, pre plné uplatňovanie ja.

Toto miesto preto poukazuje v podstate na veľký obrat vo vývoji ľudskej duše: Že ľudia, zatiaľ čo predtým museli zakaždým takmer vystupovať zo seba, aby sa dostali do duchovného sveta, odteraz môžu zostávať vo svojom ja a zo samotného ja ťažiť tajomstvá duchovného sveta. Porovnajme starú dušu s dušou, ktorá žila v dobe blížiaceho sa Kristovho impulzu. Predstavme si človeka predkresťanskej doby. Keď sa chcel dostať do vyšších svetov, nemohol to urobiť pri zachovaní sebavedomia, ak už bolo vyvinuté. Musel sa zhostiť seba samého, musel prísť do stavu, v ktorom sa sám seba vzdával, musel sa ponoriť do samotného sveta hierarchií, do sveta duchovnosti. Jeho vedomie bolo stlmené. To bol starý pocit predkresťanskej doby.

V akej situácii bol teraz človek, ktorý už nežil toľko v čase, keď bolo správne, že vzdáváním sa seba samého mohol sa dostávať do duchovného sveta, ale ktorý žil v čase, keď mohol začať vyvíjať svoje ja? Ja síce tu existovalo už v čase Atlantídy, ale že z neho mohla prúdiť úplná istota o najväčších tajomstvách, to priniesol Kristov impulz. V dávnych dobách človek nepotreboval ja, keď chcel skúmať tajomstvá duchovného sveta. Ja bolo nutné potláčať a astrálne telo roznecovať. Avšak roznecovanie impulzov v astrálnom tele bolo čoraz menej možné. Ďalší vývoj spočíva v tom, že sa astrálne telo stávalo stále menej schopné, dostávať do seba tajomstvá duchovného sveta. Tí najlepší jasnovidci vtedy pociťovali v duši čosi pusté, prázdne. Bolo to ja, ktorému ešte nebol daný impulz. A cítili nemožnosť, pomocou ja sa dostať do duchovného sveta. V dobe blížiaceho sa Kristovho impulzu sa používalo určitých príprav u tých, ktorí chceli vystúpiť do duchovného sveta, ktoré spočívali v tom, že sa ľudia oboznamovali s tým, čo ešte nemohlo byť naplnené duchom. Hovorilo sa mu: So svojím astrálnym telom sa hore nedostaneš. Musíš predovšetkým vstúpiť do toho miesta svojho vnútra, kde cítiš ako človek tak, akoby si nemal žiadnu súvislosť s vonkajším svetom. Taká bola nálada v dobe blížiaceho sa Kristovho impulzu pre toho, kto hľadal zasvätenie. So svojím astrálnym telom vystúpiť do duchovného sveta nemôžeš a ja pre to ešte nie je pripravené.