Poznanie

Filosofia slobody

Knihe Rudolfa Steinera Filosofia slobody nemožno porozumieť obyčajným, intelektualistickým myslením. Rudolf Steiner popisuje dva stupne premeny myslenia, ktorých musí duchovný žiak dosiahnuť. Od obyčajného myslenia, ktoré spočiatku tvorí základ pre štúdium duchovnej vedy a v modernom zasvätení odpovedá prvému stupňu, prichádza žiak meditatívnymi cvičeniami k druhému stupňu, k tvorivému mysleniu. To znamená dosiahnuť vo svojom myslení od intelektuálneho stupňa k stupňu zrenia, bez toho, aby pritom prestal myslieť. A práve v tom spočíva najdôležitejšia vlastnosť tvorivého myslenia. A práve takýmto myslením Rudolf steiner vytvoril svoju Filosofiu slobody.

Prechod od obyčajného myslenia k mysleniu tvorivému sa uskutočňuje tak, že myšlienkový proces je preniknutý a vedome ovládaný vôľou. Pritom človek musí v sebe uskutočniť to, čo Rudolf Steiner označuje v III. kapitole Filosofie slobody ako výnimočný stav. V tomto zvláštnom stave sa človek pokúša svojím teraz posilneným myslením toto myslenie pozorovať. Nesmie pritom urobiť chybu a vyvolávať si znovu namiesto myslenia len predchádzajúce myšlienky, lebo potom by to bol len obyčajný proces spomínania. Lebo teraz ide o uchopenie hlbších síl v myslení, ktoré sa radia v logickom slede jednotlivých myšlienok za sebou a premieňajú sa samy o sebe v riadny myšlienkový organizmus. V protiklade k obyčajnému mysleniu, ktoré je zreteľné v človeku pri zmyslovom vnímaní a ktoré spája len priestorové vzťahy, žije druhý spôsob myslenia v živom prúde času. Tým je nezávislé na tele a môžeme ho označiť ako myslenie zbavené vplyvu zmyslov čiže čisté myslenie. Ďalším posilňovaním tohto procesu možno teraz dosiahnuť na tejto ceste tretieho stupňa. Ide o rozšírený výnimočný stav. Teraz musí človek všetko, čo prežíval v tvorivom myslení ako obrazné zjavenie, potlačiť ešte vyššou snahou vôle, aby tak dosiahol k ešte hlbšej sile, ktorá žije pod obsahom druhého spôsobu myslenia. Je to čisto duchovný spôsob myslenia a vychádza nielen z nadpriestorových, ale aj nadčasových oblastí.

Toto tvorivé myslenie sa stáva vo vnútornom prežívaní slobodným. Ďalej ponorením sa myslenia do oblasti vôle človek dospeje k duchovnej láske ako základu pre svoje jednanie v zmysle druhej časti Filosofie slobody. Sloboda a láska potom spoločne tvoria budúcu podstatu ľudstva ako desiatej hierarchie. Preto je kniha Filosofia slobody veľkou majstrovskou učebnicou ľudskej budúcnosti. V tomto zmysle je možné rozumieť i odpovedi Rudolfa Steinera na otázku Waltera Johanna Steina: "Čo zostane z Vášho diela po tisíc rokoch?": "Nič, než Filosofia slobody".