Nový zákon

Simeon

v minulosti žil na Zemi vtedy, keď individualita, ktorá teraz z duchovných výšin ožiarila svojou silou Lukášovho Ježiša, sa sama narodila v starej Indii, keď sa Buddha narodil ako bódhisattva, vtedy zbadal múdry starec vo videní celú mocnú veľkosť tohto diania. A to, čo najprv uvidel v duchovných svetoch, to podnietilo tohto múdreho starca - volal sa Asita - aby sa odobral do kráľovho paláca a vyhľadal tam dieťatko - bódhisattvu. Keď ho uvidel, predpovedal mu mocné poslanie ako Buddhu. K otcovu zdeseniu vtedy Asita predpovedal, že dieťa nebude vládnuť nad otcovou ríšou, ale že sa z neho stane Buddha. Ale potom sa dal do plaču, a keď sa ho pýtali, či snáď dieťaťu hrozí nejaké nešťastie, odpovedal Asita: Ó nie! Ja plačem, pretože som tak starý, že sa už nedožijem dňa, keď tento Spasiteľ, tento bódhisattva bude putovať po Zemi ako Buddha! Asita sa už vtedy nedožil premeny bódhisattvu v Buddhu.

Ale Asita, ktorý vtedy videl bódhisattvu len ako dieťatko, sa narodil znova ako tá osobnosť, ktorú nám Lukášovo evanjelium popisuje v scéne, keď rodičia za Ježiša prinášajú obeť do chrámu (Luk. 2,25-35). Je to Simeon, evanjelium o ňom uvádza, že bol naplnený duchom, keď k nemu prinášali dieťatko. Bol to on, ten istý, ktorý sa kedysi ako Asita rozplakal, pretože vo svojej vtedajšej inkarnácii už nemohol prežiť, ako bódhisattva sa stane Buddhom. Teraz mu bolo osudom dopriate prežiť ďalší stupeň vo vývoji onej individuality. A pretože bol vtedy naplnený duchom, keď prinášali Ježiša do chrámu, videl nad dieťatkom z Dávidovho pokolenia svetelnú glóriu, svätožiaru zduchovnelého, osvieteného Buddhu. Tu si povedal: Teraz už nemusíš plakať, to, čo si vtedy nevidel, teraz to vidíš, teraz vidíš nad týmto dieťatkom svojho Spasiteľa v jase duchovného svetla: "Teraz prepúšťaš svojho služobníka, Pane, v mieri."