Kresťanstvo

Povesť o Parsifalovi
Ako Steiner hľadal meno Parsifala
Ako sa naučíme pýtať?

Parsifal

Povesť o kráľovi Artušovi a jeho okrúhlom stole sa pozvoľna spojilo s povesťou Svätého Grálu. Toto spojenie vytvoril jeden skutočný zasvätenec 13. st., Wolfram z Eisenbachu. Siegfriedove zasvätenie bolo ešte starým zasvätením. Pri ňom hralo ešte rolu svetské rytierstvo a nebezpečenstvo zrady v dôsledku žiadosti a sebalásky. Až keď človek toto nebezpečenstvo prekonal, keď ho od seba úplne odvrátil a keď od princípu svetského rytierstva vystúpil k princípu rytierstva duchovného, ​​mohol dosiahnuť duchovnú iniciáciu. To Wolfram z Eschenbachu podáva v Parsifalovi.

Parsifal náleží najprv k svetskému vojsku. Jeho otec prišiel o život zradou pri výprave do Orientu. Tým sa chce povedať, že otec síce už usiloval o vyššie zasvätenie, ale pretože mal v sebe ešte prvok starého zasvätenia, bol zradený. Prostredníctvom svojej matky Herzeleidy mal byť Parsifal odcudzený fyzickému svetu, matka mu nasadila šaškovskú čiapku. Napriek tomu sa Parsifala zmocňuje prúd svetského rytierstva a on tak prichádza na dvor kráľa Artuša. To, že je Parsifal predurčený pre kresťanský prúd, je nám naznačené tým, že prichádza do hradu Svätého Grálu. Na cestu mu bolo dané jedno dôležité ponaučenie: aby sa príliš nepýtal. To znamená, aby našiel vnútorný pokoj a mier a aby už nešiel zvedavo vonkajším svetom. Parsifal sa tiež nespýta, keď chce byť vpustený do hradu, preto je odmietnutý. Potom sa však predsa len dostáva k chorému Amfortasovi. Kresťanským zasvätením je vedený vyššie.

Kdekoľvek Wolframa z Eschenbachu otvoríme, zistíme, že to bol zasvätenec. Spojil tieto dva okruhy povesťou, pretože vedel, že sa skutočne stalo to, čo nazývame spojením Artušovej lóže s lóžou Grálu. Artušova lóža vplynula do lóže Grálu.

Duchovné bádanie začína tam, kde sa pýtame. Duše, ktoré sú dnes podnecované duchovnou vedou k pýtaniu, ktoré sa pýtajú a hľadajú, to sú parsifalské duše.