Kresťanstvo

Lohengrin

Povesť o Lohengrinovi rozpráva o tom, že keď Elza z Brabantu bola vo veľkej tiesni, objavila sa labuť. Je to labuť, to znamená člen rádu labutích rytierov, je to labuť, ktorá prijala jedného z druhov z kruhu Svätého Grálu, ktorý sa tu objavuje, nesmie byť opýtaný na svoje vlastné tajomstvo. A v tomto storočí, ale ešte aj v nasledujúcich storočiach, boli najšťastnejší napríklad aj takí panovníci ako Henrich I., ktorý pri svojom ťažení do Uhorska mohol mať tohto labutieho rytiera, Lohengrina, vo svojom vojsku.

Bolo však viac takýchto rytierov, ktorí sa v podstate považovali len za vonkajšiu schránku tých, ktorí vo vojsku bojovali zo sveta za prahom smrti. Ľudia chceli byť spojení s mŕtvymi, vedeli, že sú s nimi spojení. Aký význam pre realitu mala táto povesť, ktorá sa dnes stala už niečím abstraktným, si môžeme uvedomiť len vtedy, sk sa vžijeme do duševného uspôsobenia vtedajšej doby. Toto poňatie, ktoré pozeralo predovšetkým na fyzický svet, ako sa z fyzického človeka povznáša človek duchovný, ktorý potom patrí k živým mŕtvym, panovalo v dušiach vtedajšej doby, bolo tým podstatným, čo v dušiach žilo: človeka musíme poznať najskôr na zemi, potom môžeme vystúpiť k jeho duchu.