Kresťanstvo

Dnešný človek je Parsifal i Amfortas

Človek pristupujúc k mystériu sa musí cítiť tak, musí stáť sám pred sebou tak, že bude chcieť byť človekom, ktorý bude usilovať o to, aby dosiahol Parsifalových cností, ktorý však vie, že je doteraz iný: že je v dôsledku pomerov novšej doby zraneným Amfortasom. Človek novšej doby v sebe nesie túto dvojitú povahu: usilujúceho Parsifala a zraneného Amfortasa. Tak musí sám seba vnímať vo svojom sebapoznaní. Z toho potom vyvierajú sily, ktoré sa z tejto dvojnosti musia stať jednotou a priviesť tak človeka vo vývoji zase o kus ďalej. V našej rozumovej alebo pocitovej duši, v hĺbke nášho vnútra sa musí stretnúť na tele i na duši v istom ohľade ranený moderný človek, Amfortas, a Parsifal, ktorý pestuje dušu vedomú.

Človek, aby dosiahol slobody, musí prejsť zranenie Amfortasa, musí spoznať Amfortasa v sebe, aby mohol spoznať aj Parsifala. Ako bolo človeku v egyptskom období primerané vystupovať do spirituálnych svetov, aby spoznal Isidu, tak je v dnešnej dobe primerané vychádzať zo spirituality tohto sveta a prostredníctvom spirituálneho spôsobu tohto sveta dospieť do vyšších spirituálnych svetov. Ak chce niekto poprieť prirodzenosť predstavovanú Amfortasom, potom to nie je skutočná charakteristika našej doby. Keďže sa moderný človek tak rád obklopuje májou, stáva sa, že chce Amfortasa poprieť. Veď ako krásne to znie, ak sa povie: Ľudstvo kráča stále vpred! Áno, lenže toto kráčanie vpred sa uberá po kľukatých cestách! A aby boli v ľudskej prirodzenosti rozvinuté parsifalské sily, musí byť poznaná samotná amfortasovská prirodzenosť v človeku.