Kresťanstvo

Artušov a grálsky prúd

Rytierov Okrúhleho stola bolo dvanásť a boli obklopení húfom ďalších ľudí, oni boli hlavnými rytiermi. Tí druhí predstavovali hviezdny zástup, do nich prúdili inšpirácie, ktoré boli skôr rozptýlené vo vesmírnom priestore, zatiaľ čo do dvanástich rytierov prúdili inšpirácie, ktoré prichádzali z dvanástich smerov zverokruhu. A inšpirácie, pochádzajúce zo spirituálnych síl Slnka a Mesiaca, boli znázornené kráľom Artušom a jeho manželkou Ginevrou. V spoločenstve Okrúhleho stola kráľa Artuša tak máme poľudštený vesmír.

Na severe je Artušov hrad, kde sa ešte myslí na kozmickú inteligenciu, kde chce človek inteligenciu vesmíru uviesť do civilizácie Zeme. A na juhu je opačný hrad, hrad Grálu, kde už inteligencia nie je tolerovaná z nebies, kde sa plne počíta s tým, že to, čo je pred človekom múdre, je pred Bohom pochabé, a čo je múdre pred Bohom, je pochabé pred človekom. Tu, viac na juhu, prúdi zo zámku to, čo sa s vylúčením inteligencie chce do inteligencie ešte len vliať. Ak by sme sa však domnievali, že Artušov prúd nebol kristovský, mýlili by sme sa. Nemôžeme povedať, že by rytieri kráľa Artuša nebojovali za Krista a v zmysle Kristovho impulzu. Bolo im iba vlastné to, že Krista doteraz hľadali v Slnku a nehodlali tam Kristovu bytosť prestať hľadať. Práve to bolo dôvodom, prečo cítili, že prinášajú na Zem nebo, že svoje michaelské boje vedú za Krista pôsobiaceho zo slnečných lúčov.

V grálskom prúde v inom zmysle pôsobil Kristov impulz s plným vedomím toho, že zostúpil na Zem, že musí byť nesený ľudskými srdciami, že to najduchovnejšie zo Slnka spojil s pozemskou evolúciou ľudí.