Lucifer v nás myslí

Keby sa človek býval stal tým, čo chceli hierarchie postupujúce vo vývoji, prežíval by imaginatívny svet, avšak inak, než aký bol tento svet na starom Mesiaci. Na obrazy, ktoré by v tomto stave videl, by si vo dne spomínal, viedli by ho v živote. Lucifer sa však zmocnil našich myšlienok a tým nám imaginatívny svet zakalil. Vo všetkom v nás myslí Lucifer.

Keď vstúpime do duchovného sveta a dosiahneme zrenie, prežívame, že Lucifer v nás takto myslí, a to je ako prežitok niečo veľmi otrasného. Preto nám dobré božské bytosti Lucifera zahaľujú, aby nás chránili. Nie je to teda Lucifer, kto zatemňuje naše nočné vedomie. Vidíme teda, že je nesprávne hovoriť: Ja myslím. Ezoterik to tiež môže zreteľne poznať, keď vykonáva meditáciu. Myšlienky sa na neho pri nej vrhajú a on sa ich napriek všetkej námahe nemôže zbaviť. je síce smutný, že sa mu to nedarí, avšak pri tom činí skúsenosť, že to nie je on, kto je pôvodcom myšlienok, ktoré sú oveľa silnejšie ako on sám. Vidí tiež, že aj sny, ktoré sú často tak nepochopiteľné, k nemu prichádzajú zvonku. V skutočnosti pochádza väčšina, zhruba dve tretiny myšlienok od Lucifera. Je to Lucifer, kto myslí v človeku.

O myslení si ľudia robia mylné predstavy. Hodnota myslenia nespočíva v tom, koľko sa toho človek naučí, koľko toho pochopí a koľko toho vie, ale aký pokrok vďaka mysleniu robí, aké sily pri tom rozvíja. To možno vidieť napríklad u učencov, ktorí toho veľmi veľa vedia, zo spirituálneho hľadiska však nie sú ďalej než v čase svojich štúdií. O takýchto ľuďoch sa hovorí, že to sú "suchári" a jasnozrivý človek môže vidieť, že majú zvraštené astrálne telo. Človek by mal hovoriť: Nemyslím ja, ale myslí vo mne Lucifer. Keby Lucifer nezasiahol, mali by ľudia, keby za bdenia po niečom túžili, zo spomienky obrazy a viedli by ich tieto obrazy, nie vonkajšie pomery. Keď si človek uvedomí, že v ňom myslia iné bytosti, môže povedať: Ono ma myslí. Môže mať na neho dobrý účinok, ak to spojí s náležitým citom, so zbožnosťou.