Inkarnácia Ahrimana

Oba smery ľavej ruky, či už pôsobia zo Západu alebo z Východu, majú spoločný cieľ: zabrániť Kristovmu éterickému návratu všetkými dostupnými prostriedkami. Východní okultisti sa pokúšajú dosiahnuť svoj cieľ tým, že sa objavuje fyzický učiteľ sveta, z ktorého bude raz Antikrist. Západní okultisti naproti tomu používajú k rovnakému cieľu ahrimansko-soratskú bytosť, ktorá zostáva v duchovnom svete hraničiacom so Zemou. Oba tieto zámery sa zhodujú s Ahrimanovou inkarnáciou na začiatku tretieho tisícročia. Ahriman sa síce bude podľa údajov Rudolfa Steinera inkarnovať v severnej Amerike a iste sa mu dostane najvyššej možnej podpory západných bratstiev, ale súčasne bude v sebe stelesňovať ideál, o ktorý sa usilujú vo svojich kruhoch tiež východní okultisti ľavej ruky. Prichádzajúci Ahriman bude navzájom spájať východné a západné bratstvá v ich boji proti éterickému Kristovi, a tak bude ľudstvo na Východe i na Západe vystavené najťažšej skúške vo svojom vzťahu k étericky pôsobiacemu, skutočnému Kristovi.

Treba si tiež uvedomiť, že Ahriman zostane počas svojej inkarnácie v stálom duchovnom spojení s ahrimansko-soratskou bytosťou, ktorá pôsobí nadzmyslovo v západných lóžach. Tej sa bude priamo dovolávať ako inšpirujúceho Krista. A duchovne bude obklopený a posilnený éterickými telami mŕtvych a v nich pôsobiacich Soratových démonov z východných lóží. Aj keď inkarnovaný Ahriman nebude celkom vystupovať ako dobrodinec uvádzajúci do úžasu celý svet, bude jeho magický vplyv na ľudstvo a celú súčasnú civilizáciu mimoriadne veľký. Lebo často môže dosiahnuť oveľa viac pôsobením v kútiku než navonok viditeľnými skutkami.

Ahriman bude zriaďovať medzi iným veľké školy praktickej mágie a okultizmu, v ktorých ľudia dosiahnu veľmi rýchlo jasnovidectva, bez toho aby o to sami museli duchovne alebo morálne usilovať. Tak ako kedysi v Akadémii v Gondišapure malo všetko poznanie akoby zostúpiť na žiakov zhora, a k tomu ešte vo forme, ktorá nezodpovedala vtedajšiemu stupňu vývoja ľudstva, tak bude žiakom prichádzajúcim do Ahrimanových škôl povedané, že môžu jednoducho zostať takí, akí práve sú, že nepotrebujú vôbec žiadny duchovný alebo morálny vývoj, aby dosiahli duchovných skúseností. Následkom toho sa ale takí ľudia po prekročení prahu dostanú do vplyvu ahrimansko-soratskej bytosti a jej armády vytvorenej z démonov usadených v éterických telách zomrelých. Tak budú démonické bytosti, ktoré sa budú z týchto ahrimanských škôl šíriť v ľudstve, pôsobiť ako duchovná epidémia.

Rudolf Steiner poukazuje na jednu významnú vlastnosť ahrimanskej jasnozrivosti, ktorá pôsobí cielene proti novému jasnovidectvu a zážitku éterického Krista. Aby nahradila zážitok éterického Krista, zatemnila ho a definitívne vytlačila, budú absolventi týchto ahrimanských škôl vnímať v duchovnom svete nie éterického Krista, ale ahrimansko-soratskú bytosť, a ďalším následkom tohto ahrimanského školenia pre ľudí bude odstránenie akejkoľvek schopnosti jasnovidectva vedúcej ku Kristovi. Keď sa stane nové, kresťanské jasnovidectvo tým, že všetci ľudia, ktorí ho získajú, skôr alebo neskôr uvidia to isté, teda Krista v éterickom svete, a tak vstúpia na cestu, aby vytvorili veľké bratstvo ľudí bez všetkých dnes ešte existujúcich rozdielností národov, svetových názorov a náboženstiev, takmer celosvetové ľudské telo Kristovo, budú ľudia v ahrimanských školách vstupovať do duchovného sveta, ale tak, že každý tam uvidí niečo celkom iné. Týmto rozbitím ľudstva, ktoré umožní získať nad nimi sotva predstaviteľnú moc, pretože to bude moc prichádzajúca z nadzmyslového sveta, sa vytvoria duchovné podmienky pre neskoršiu vojnu všetkých proti všetkým medzi ľuďmi. Lebo každý človek potom bude zvádzaný iným démonom a privedený k duchovným skúsenostiam, ktoré budú navzájom v rozpore. Tým bude každý človek sám pre seba a v sebe tak duševne a duchovne uzavretý, dokonca uväznený, že bude potrebné, aby hľadal pomoc pre svoje narastajúce problémy u inkarnovaného Ahrimana, ako veľkého dobrodinca ľudstva, ak sa neobráti vlastným morálnym úsilím ku Kristovi. Ahriman ale tiež ľudí povedie v duchovnom svete ako svojich už jasnozrivých žiakov k ahrimansko-soratskej bytosti, s ktorou je spojený, a tak bude nekonečne stúpať moc tohto démona nad dušami ľudí.

Ahriman bude pri svojej inkarnácii ľuďom prinášať grandióznym spôsobom všetko to, čo až doteraz mohlo byť dosiahnuteľné len s veľkou námahou a úsilím pri oprávnenej ceste školenia, aby človek získal jasnozrivé poznanie. Ako veľmi pohodlné by to bolo! Ľudia by už nepotrebovali robiť vôbec nič. Mohli by ďalej žiť materialisticky, a nemuseli by sa už starať o nič duchovného. Ale následkom takého jasnovidectva, ktoré by ako vlna zaplavilo svet, by sa ľudstvu dostalo všetko iné než pokrok v jeho vývoji. Lebo v týchto magických kúzelníckych školách by pracovali ahrimanskí démoni, ktorí by sa usadili v ľuďoch. A to by potom viedlo k tomu, že ľuďom by sa dostalo jasnovidectva len od Ahrimana, a to takého, že jednotliví ľudia by sa stali jasnozrivými, ale každý inak: To, čo by videl jeden, by druhý vidieť nemohol. Všetko to, čo by takto prišlo do ľudstva a stalo by sa základom jasnozrivej múdrosti, by viedlo len k sporom a hádkam, pretože vnemy rôznych ľudí by sa líšili. Nakoniec by ale ľudia boli so svojimi vnemami spokojní, pretože by každý mohol nahliadať do duchovného sveta. Následkom toho by ale bolo to, že všetko, čo sa nazýva pozemskou kultúrou, by prepadlo Ahrimanovi!

Tým by Ahriman spôsobil úplné roztrieštenie ľudstva, ktoré by potom pôsobilo ako najpevnejšie hradby proti tomu, čoho musí ľudstvo dosiahnuť v perspektíve šiestej kultúrnej epochy. V nej budú mať ľudia v ešte vyššom stupni ako dnes spoločnú múdrosť, budú takmer ponorení do takejto spoločnej múdrosti. Vtedy sa začne ukazovať niečo z toho, že ľudia budú pociťovať, že to, čo je človeku najvlastnejšie, je tiež súčasne všeobecné. A to je najväčšia záruka skutočného mieru a pravého bratstva medzi ľuďmi, pretože existuje len jedna pravda a táto pravda má čo do činenia s duchovným Slnkom. Ako duchovné Slnko bude medzi ľuďmi na Zemi potom pôsobiť étericky vnímateľný Kristus a bude premieňať ľudstvo vo veľké ľudské spoločenstvo, ktoré sa s prijatím mieru a bratstva postupne stane jeho nadsmyslovým telom. A práve tejto budúcnosti chce už v našej dobe Ahriman rozbitím ľudstva prostredníctvom svojich magických umení zabrániť. Ak sa to stane, potom príde to, čo opísal Rudolf Steiner slovami: "Ale následkom toho by bolo, že na Zemi by vznikla Ahrimanova ríša, že by celá Zem bola ahrimanizovaná, že by bolo do určitej miery zničené všetko to, čo sa až doteraz vyvinulo ako ľudská kultúra. Predovšetkým by ale falošné jasnovidectvo zvádzalo ľudí k tomu, aby nevnímali Krista v éterickom svete. Lebo ahrimanškí démoni by im v duchovnom svete ukazovali všetko možné, len nie to, čo je pre našu dobu najdôležitejšie, čo môže ako duchovné Slnko zjednotiť celé ľudstvo a vyslobodiť ho od všetkého, čo ho rozdeľuje."

A tak bude v tej dobe, na ktorej začiatku stojíme už dnes - pretože prvé náznaky ahrimanského jasnovidectva možno už na mnohých miestach vidieť, veľmi ťažké sa rozhodnúť medzi kresťanským a ahrimanským jasnozrením, to znamená medzi kresťanskou, všetkých ľudí spájajúcou múdrosťou, a ahrimanskou, ktorá chce všetkých ľudí vzájomne rozdeliť. Pri tomto rozhodovaní bude hrať veľkú rolu antroposofia ako sila pre orientáciu ľudí. Práve túto múdrosť budúcnosti, ktorá bude mať charakter jasnovidectva, ľudia musia Ahrimanovi vziať. Možno povedať, že je to len jedna múdrosť, nie dve - len jedna kniha. Ide len o to, či má túto knihu Ahriman alebo Kristus, ktorý ju nemôže mať, ak nebude o to ľudstvo bojovať. A ľudstvo o to môže bojovať len tak, že si povie, že musí v čase, keď sa na Zemi objaví Ahriman, dôjsť k obsahu duchovného poznania svojím vlastným úsilím.