Ďalšie témy

Vnímanie farieb

Farbám vlastne nemôžeme porozumieť, ak neporozumieme ľudskému oku, keďže človek vníma farby cez oko. Ako ešte inak vníma farby, to nevie, on totiž farby predsa len nevníma iba okom. Predstavme si slepca. Slepec sa cíti inak v miestnosti, ktorá je osvetlená, ako v miestnosti, ktorá je temná. Je to ale tak slabé, že to ten slepec nevníma. Je to niečo veľmi slabého, napriek tomu to má pre neho veľký význam. Ani slepec by napríklad nemohol žiť stále v pivnici, chýbalo by mu tam svetlo. A je rozdiel, či slepca zavedieme do svetlej miestnosti, ktorá bude mať žlté okná, alebo ho zavedieme do temnej miestnosti, ktorá bude mať modré okná. To pôsobí na život uplne inak, žltá farba a modrá farba úplne inak pôsobia. To sú ale veci, ktoré sa človek naučí chápať až vtedy, keď pochopí, aký je vzťah medzi okom a farbou.

V ľudskom organizme sú dve veci zo všetkého najdôležitejšie. Tou prvou je krv, keby totiž človek krv nemal, musel by okamžite zomrieť. Nedokázal by v každom okamihu obnovovať svoj ​​život, a život v každom okamihu obnovovaný byť musí! Predstavme si telo bez krvi: potom je človek mŕtvy predmet. A keď si odmyslíme nervy, mohol by síce človek vyzerať práve tak, ako vyzerá, ale nemal by vedomie, nedokázal by si nič predstaviť, nič cítiť, nemohol by sa pohybovať. Aby bol človek človekom vedomým, k tomu potrebuje nervy. Aby človek vôbec mohol žiť, k tomu potrebuje krv. Krv je teda orgán života, nervy sú orgán vedomia. Avšak každý orgán má nervy a má krv. A ľudské oko je v podstate celý človek a má nervy aj krv.

Je ťažké získať o osvetlenom vonkajšom svete pojem. Naozajstný pojem získame, ak si predstavíme napoly osvetlený vonkajší svet ráno a večer, kedy okolo seba vidíme ranné a večerné červánky. Predstavme si východ Slnka. Keď Slnko vyjde, tak ešte nemôže svietiť priamo na nás. Najskôr u ranných červánkov nie je vidieť Slnko, ale osvetlené oblaky. Na týchto oblakoch spočíva svetlo. Pretože Slnko ešte nie je uplne hore, je okolo nás doteraz tma a v diaľke sú Slnkom osvetlené oblaky. Z našej pozície uvidíme cez tmu, ktorá bude okolo nás, osvetlené oblaky. Uvidíme svetlo skrz tmu. Takže môžeme povedať, že pri ranných červánkoch - a pri večerných červánkoch je tomu tiež tak - vidíme svetlo skrz tmu, a to svetlo vyzerá červeno. Svetlo videné skrz tmu vyzerá červeno.

Predstavme si, že ranné červánky sú za nami, je deň a my sa budeme pozerať pred seba. Uvidíme modré nebo. Ono tam síce nie je, ale my ho napriek tomu vidíme. Ono síce ide stále ďalej až do nekonečna, my však napriek tomu vidíme, ako by sa pokladalo dookola Zeme ako nejaká modrá šupka. Prečo tomu tak je? Vonku vo vesmírnom priestore je tma. Slnko len svieti na Zemi, a tým, že je okolo Zeme vzduch, tým sa slnečné lúče zachytávajú a robia tu svetlo, keď svietia skrz vodnatý vzduch. Avšak vonku vo vesmírnom priestore je tma. Takže ak stojí tu človek vo dne, pozerá sa do tmy, vlastne by musel vidieť čierňavu. On ale nevidí čierno, ale modro, pretože to je kol dokola osvetlené Slnkom. Vzduch a voda vo vzduchu sú osvetlené. Tu jasne vidíme temnotu skrz svetlo. Pozeráme sa skrz svetlo do tmy. Môžeme teda povedať, že temnota skrz svetlo je modrá.