Ďalšie témy

Umeleckosť architektúry

Umeleckosť architektúry

Ak sa pozrieme na architektonické formy, musíme v nich vidieť niečo, čo ľudskú dušu akosi očakáva, ak opustí fyzické telo. Duša je počas fyzického pozemského života zvyknutá vstupovať prostredníctvom fyzického tela do priestorového vzťahu s okolím. Prežíva priestorové formy, ale priestorové formy sú len formami vonkajšieho fyzického sveta. Ale keď ľudská duša opustí fyzický svet, snaží sa priestoru istým spôsobom vtlačiť svoju vlastnú formu. Hľadá tie línie, tie plochy a vôbec všetky tie formy, skrz ktoré môže vyrastať z priestoru a vrastať do duchovného sveta. A tými sú v podstate architektonické formy, nakoľko pripadajú do úvahy ako formy umelecké.

Takže musíme prihliadať k tomu, že ľudská duša opúšťa telo, a na potreby, ktoré po tomto opustení tela má s ohľadom na priestor, ak chceme pochopiť vlastnú umeleckosť architektúry. Architektúra poukazuje na opustenie tela dušou. Preto vychádza architektúra z náhrobných stavieb.