Ďalšie témy

Štúdium tvorivej reči
Cvičenia výslovnosti pre rozvoj tvorivej reči
Umelecká reč - recitácia
Herectvo
O samohláskach
O spoluhláskach
O eurytmii

Štúdium tvorivej reči

Za pomoci Márie Steinerovej vypracoval Rudolf Steiner metodické zásady pre štúdium recitácie, deklamácie i herectva. Dodnes z nich vychádza recitačná a herecká škola pri Goetheane v Dornachu. Základom štúdia sú cvičenia pre výslovnosť hlások. Steiner síce používal tu a tam aj niektoré iné cvičenia (napr. z knihy Julia Heye "Die Kunst der Sprache", Mainz-Leipzig 1914), ale v zásade sa jeho cvičenia líšia podstatne od všetkých obvyklých jazykolamov, zameraných jednostranne na technické zvládnutie výslovnosti určitej hlásky. Steinerovi ide vždy aj o to, aby cvičenie vťahoval do zážitku základného charakteru hlásky. Preto volí texty cvičenia tak, aby boli (často pri šokujúcej logickej absurdnosti) v súlade s týmto charakterom. Tieto cvičenia majú zvláštny citový náboj a recitujúci je podnecovaný k výraznému vyslovovaniu z celej svojej bytosti. Zásadou je, že nie je na mieste kultivovať technicky niektoré zložky hlasového prejavu (napríklad rezonanciu) s odstupom od reči, ale že správne tvorenie hlások pôsobí už samo spätne na správny vývoj a správnu funkciu orgánov reči.

Správne tvorenie hlások - ale ako spoznáme, že tvoríme hlásky správne? Tá otázka naznačuje, že výcvik reči by mal prebiehať pod vedením učiteľa. Mal by spočiatku vychádzať z napodobňovania, tak ako dieťa sa učí najprv napodobňovaním. Učiteľ teda predvedie určité cvičenia, žiak sa snaží napodobniť jeho výslovnosť. Tým sa pomaly oslobodzuje od osobných návykov a začína vrastať do kultivovanej objektívnej podoby reči. Až časom sa jeho prejav môže viac a viac individualizovať - ​​vtedy, keď už má oporu v objektívne správnom tvorení hlások. Steiner väčšinou nechával po niekoľkých cvičeniach hneď recitovať kratšie básne (alebo bájky), aby u žiaka neprevážila technická stránka výslovnosti. Práve v tej súvislosti pripomenieme, že prehnaný dôraz na výslovnosť hlások môže recitátora zvádzať k tomu, že začne zanedbávať ostatné stránky reči - rytmus, intonáciu, tempo, silu, a najmä základnú nevyhnutnosť: oduševnenie - a jeho prednes sa zmení v monotónne, pateticky-urputné vyslovovanie. To však nemá nič spoločného s obnovou kultúry reči.

V slovenských pomeroch narážame na problém nájsť učitela. Je teda potrebné počítať aj so samostatným štúdiom. Aj pre samostatné štúdium by bolo určite žiaduce prežiť aspoň niekoľko hodín s niekým, kto je dôkladne vyškolený v tvorivej reči. Kde táto možnosť nie je, možno odporučiť aspoň prácu vo dvojiciach, trojiciach, s vzájomnou kontrolou tvorenia hlások. Od začiatku je potrebné venovať hlavnú pozornosť tomu, aby slovo prenikalo s prúdom vzduchu von z úst. Spočiatku to človeku bude pripadať nezvyčajné. Steiner odporúča, aby sa žiak do tohto nového prístupu najprv vžíval polohlasným vyslovovaním slabík

humm hamm hemm hymm,

kde hláska (h) pomáha včleniť hlas - skoro nepoznateľne - do prúdu vydychovaného vzduchu, a záverečné (mm) umožňuje uvedomovať si hlasové vibrácie, šíriace sa do priestoru. Na všetkých cvičeniach si treba trpezlivo osvojovať toto vedomé vysielanie slov von z úst. Nie je neúčelné si pritom prípadne vypomáhať pohybom pravej ruky v smere od tela dopredu.

Poradie jednotlivých cvičení nie je určené. Výber závisí hlavne od potrieb toho, kto si osvojuje tvorivú reč. Práca na vedomom tvorení reči umožňuje - proti dnešnému civilnému a stále nezreteľnejšiemu spôsobu reči - dospievať i k výraznému umeleckému prednesu, k mnohofarebnej javiskovej reči i k dôstojnej kultickej reči. Vedie človeka, aby si uvedomoval, aký nesmierny poklad je ľudstvu zverený s darom jazyka. Snáď nebude na škodu, keď nakoniec pripomenieme, že Steinerove cvičenia výslovnosti nie sú určené deťom. Deti nech preberajú od učiteľa jeho starostlivú výslovnosť, jeho spôsob recitácie, celý jeho vzťah k reči. Vedľa eurytmie by to mal byť pre nich druhý podnet pre oživenie reči. A dôsledné umelecké zaobchádzanie s jazykom v škole, vnímavosť pre jeho obsiahle vyjadrovacie možnosti vychová u nich nielen zreteľnú výslovnosť, ale aj vymierajúcu schopnosť úprimnej vzájomnej komunikácie s druhými. Tak môžu vďaka kultúre reči vyrastať vo waldorfských školách generácie s dobrými predpokladmi pre harmonické, chápajúce, láskyplné ​​spolužitie s druhými ľuďmi.