Pôvod ázijského obyvateľstva

Môžeme sledovať generačnú postupnosť od súčasnosti spätne až do stredoveku a dostaneme fyzicky zdedené znaky. Ak sa na to ale pozeráme ako na úplnú skutočnosť, oddávame sa ilúziám. Je to abstraktum, ak sa pozeráme na súčasné západne európske národy - a to až ďaleko do strednej Európy a prestupujúce dokonca až východnú Európu - len tak, že si povieme: Tieto národy majú svoje znaky od predchádzajúcich generácií atď. Nie je to jediná skutočnosť, do týchto tiel, ktorá v sebe nesú krv predkov, do väčšiny obyvateľstva vstúpili západné duše, duše, ktoré vzhľadom k svojmu vnútornému vývoju doteraz nepoznali nič z kresťanského impulzu a niesli v sebe v podstate istý druh panteistického impulzu. Výchovou, ktorú strávili vo svojom novom prostredí - lebo práve vonkajšia kultúra, vonkajšia civilizácia sa priamočiaro prenáša z generácie na generáciu, nie však vnútorné impulzy duše - prijímali títo ľudia zvonka kresťanstvo, zvonku boli formovaní do tej podoby, v akej sa nám dnes často javia. Kto sa však na týchto ľudí pozrie nezaujato a pozoruje ich tak, že ich svojím pohľadom preniká skutočne charakterologicky, zbadá v nich pulzovať to, čo do nich prešlo s týmito dušami.

Skutočnosti, vyplývajúce z bádania duchovnej vedy, sú mnohokrát paradoxné. Vyšpekulovať sa tieto veci nedajú. Kto si ich však vonkajším spôsobom overí, zistí, že sa vonkajší svet stáva na základe týchto poznatkov vysvetliteľným. Nachádzame ľudí, ktorí v čase, nazývanej v histórii zvyčajne dobou sťahovania národov, žili v Európe a vysťahovali sa. Duše týchto obyvateľov boli podobné tým, ktoré prijali kresťanstvo šíriace sa z juhu na sever, teda dušiam, ktoré boli vonkajším spôsobom pokresťančované. Tieto duše, ktoré kresťanstvo prijali tak, ako žilo v prvých stáročiach v Európe, a to sa veľmi líšilo od spôsobu, akým kresťanstvo žije dnes, sa znovu nevteľovaly do stredoeurópskeho obyvateľstva. Boli to duše, ktoré potrebovali od smrti k novému narodeniu dlhší čas než duše amerických indiánov, zato však máme čo do činenia s dušami, ktoré svojím fyzickým životom prešli skôr ako tie druhé, ktoré sme spoznali ako posledné indiánske duše, teda duše indiánov v čase dobývania Ameriky. Tak ďaleko sa pri tom vraciame. Duše, ktoré boli v prvých kresťanských stáročiach vtelené v Európe, ktoré boli pri tom, keď sa kresťanstvo kultúrne šírilo z juhu na sever, sa teraz vteľovali viac smerom do Ázie.

Pri pohľade na našu súčasnú pozemskú civilizáciu sa javí ako obzvlášť významné, že takéto duše sú vtelené najmä v japonskom národe - teda duše, ktoré kedysi v Európe prežili pokresťančovanie, ktoré však teraz od detstva nepočuli o kresťanstve a len v podvedomí v sebe nesú isté zafarbenie dekadentnej ázijskej kultúry vtedajšími kresťanskými impulzmi, duše, ktoré v sebe dnes tiež nesú to všetko, čo sa obracia proti dnešnej Európe. Je to v podstate výsledkom do dekadencie upadlej orientálnej múdrosti - ktorá bola kedysi tak veľká, - v súzvuku s prvými primitívnymi kresťanskými impulzmi, aké vznikali, keď sa kresťanstvo šírilo z juhu na sever medzi barbarskými národmi. Tak tomu bolo s ohľadom na väčšinu obyvateľstva. Vec sa však komplikuje tým, že do takto vzniknutého obyvateľstva (na východ sa sťahovali duše pôvodného amerického i stredoeurópskeho obyvateľstva) sa zamiešalo veľa jednotlivých tiel osídlených dušami, ktoré v prvých kresťanských stáročiach žili viac na juhu. Tie sú teraz tiež súčasťou obyvateľstva, ktoré vzniklo práve popísaným spôsobom.