Pôvod amerického obyvateľstva

Ak sledujeme súčasnú civilizáciu, máme potom čo robiť s veľkým počtom duší, ktoré žili práve v storočiach predchádzajúcich vzniku kresťanstva v Ázii. Už to samozrejme nebol veľký rozkvet orientálnej múdrosti a kultúry, ale bola to doba, v ktorej sa rozvinuli pojmy a idey, ktorých pomocou potom bolo chápané mystérium na Golgote. Hovoríme teraz o dušiach, ktoré boli mystériu na Golgote vzdialené, žili však v istej kultúre múdrosti, ktorá potom bola presadená na západ a na základe ktorej bolo spočiatku v gréckej a rímskej kultúre chápané kresťanstvo. Musíme však vždy rozlišovať medzi mystériom na Golgote, existujúcim ako skutočnosť, a rôznymi interpretáciami, ktoré sa v priebehu storočí objavili. Nemôžeme učenie prvotného kresťanstva stotožniť so skutočnosťou kresťanstva. Tieto učenia prvých kresťanských storočí sem prešli z orientu. Ľudia sa v podstate naučili orientálnym náukám múdrosti a tie potom použili na vysvetlenie mystéria na Golgote. Učenia, ktoré považuje rozvíjajúca sa Cirkev za jedine platné, nie sú ničím iným než tým, podľa čoho určitá epocha vysvetlila mystérium na Golgote v súlade so svojimi predpokladmi. Iné epochy môžu toto mystérium vysvetliť inak.

To, čo žilo v náukách o Kristovom impulze v prvých storočiach, nachádzame - avšak aplikované nie na kresťanstvo, ale mystérium na Golgote viacmenej pominuteľné - rozvinuté v oriente, u vtedajších vzdelancov viac, u vtedy prevažujúcej väčšiny obyvateľstva samozrejme oveľa menej. Duše, ktoré tu žili pred a aj v priebehu mystéria na Golgote, ktoré boli teda orientálnymi dušami, museli stráviť medzi smrťou a novým narodením dlhý čas, pretože orientálna kultúra dokonca ešte aj vo svojej dekadencii prinášala dušiam neobyčajne zložité predstavy. Tieto duše sa objavili najmä v obyvateľstve z Európy, ktoré sa stalo obyvateľstvom Ameriky, keď ju ako dobyvatelia postupne zaplavili. Celá americká kultúra, ktorá sa vyznačuje materialistickým zafarbením, v podstate vzišla z toho, že sa tam objavili duše, ktoré boli vlastne orientálnymi dušami a ktoré sa potom vnorili do tiel tak, že im táto telesnosť bola cudzia, do telesnosti sa vsávaly svojimi vtedy už veľmi dekadentnými pojmami, takže telesnosti nerozumeli, ale brali ju veľmi primitívne materialisticky. Človeka si pritom viacmenej nevšímali, odcudzil sa im tým, že vo svojom minulom pozemskom živote v podstate usilovali o silné abstrakcie. Nemohli sa vpraviť do súčasnej inkarnácie, z minulého pozemského života si však priniesli všetko, čo potom žije v často sektárskej religiozite, oddelenej od vnímania vonkajšej prírody.