Ďalšie témy

Štúdium tvorivej reči
Cvičenia výslovnosti pre rozvoj tvorivej reči
Umelecká reč - recitácia
Herectvo
O samohláskach
O spoluhláskach
O eurytmii

O eurytmii

Čo podnikol Rudolf Steiner pre oživenie zmyslu pre reč? Od r.1912 vytváral nový druh pohybového umenia, ktorý nazval eurytmia. Jej poslaním bolo predvádzať viditeľne tajomstvo reči, a to počnúc tajomstvom samotných hlások. Keď hovoríme, upozorňoval, vykonáva náš éterický hrtan určité pohyby. O nich nevieme, pretože ich nevidíme. Ale to, čo éterický hrtan vykonáva neviditeľne, ukazuje eurytmista viditeľnými telesnými pohybmi. Pre vyjadrenie každej hlásky používa eurytmia určitý pohyb. Eurytmia tak umožňuje priamo svojou podstatou intenzívne prežívanie hlások.

Ale špecificky pohyb jednotlivých hlások sa neodohráva ako objektívny fakt len ​​v neviditeľných éterických pohyboch hrtana. 24.6.1924 pripomenul Steiner v kurze venovanom hláskovej eurytmii:
"Všetko, čo vyslovujeme, kreslí do vzduchu istú formu, ktorú iba nevidíme, ktorej prítomnosť ale musíme predpokladať, formu, o ktorej by sme si dokonca mohli myslieť, že by sa dala zachytiť vedeckými prostriedkami. Steiner tu prichádza s predstavou, že slovo je nielen niečo, čo vyslovujeme a čo je možné počuť, ale niečo, čo svojimi hláskami tvorivo formuje vzduch, takže vibrácie hlasu sa neprenášajú len akýmsi priamočiarym vlnením od hovoriaceho k poslucháčovi, ale k poslucháčovi dolieha vibrujúci vzduch v mnohotvárnych a mnohosmerných pohyboch, tu rýchlejšie, tu pomalšie, tu naliehavejšie, tu jemnejšie. Slovo neznie teda len v hlave hovoriaceho, ale je treba si ho predstaviť ako tvarovo bohato rôznorodý prúd, nesúci sa od hovoriaceho k načúvajúcemu."

Až dlhšie po Steinerovej smrti vykonala Johanna F. Zinková prvé, základné kroky k realizácii Steinerovho poukazu. Začala fotografovať podoby výdychu, ktorý sa zrážal v studenom vzduchu pri vyslovení rôznych hlások, tiež podoby cigaretového dymu vydychovaného s vyslovovaním. K fotoaparátu a kamere potom pribudli postupne ešte ďalšie fyzikálne procedúry. Vzniklo tak množstvo zaujímavých snímok, zverejnených nie tak dávno.
Johanna F. Zinke:
Luftlautformen sichtbar gemacht. Sprache als plastische Gestaltung der Luft (Viditelné vzdušné formy hlások. Reč ako plastické formovanie vzduchu), Stuttgart 2001.

Tým bol podoprený poznatok, že reč sa neodohráva len v artikulačných orgánoch, ale aj vo vzduchu, v ktorom čaruje prúd rôznorodých foriem. A sú to opäť tie isté formy, ktoré sa realizujú v eurytmii. Je samozrejmé, že závisí na hovoriacom človeku, ako budú vyzerať vzdušné tvary ním vysielané. Môžu byť výraznejšie, zreteľnejšie, alebo splývavé, neurčité. Na tom bude zase závisieť ich účinok na poslucháča, ak si odmyslíme holý účinok myšlienkového obsahu slov.