Ďalšie témy

Farby kovov a živých vecí

Možno povedať, že v dobách, kedy tu bolo skutočné, vnútorné poznanie farebnosti, sa človek tiež náležite odovzdával géniovi reči, aby farby uviedol do vzťahu so svetom. Ak pôjdeme späť do starých časov, v ktorých existovalo inštinktívne jasnovidectvo týchto vecí, nájdeme napr. kovy, ktoré boli pociťované tak, že vo svojej farbe vyjavujú svoju vnútornú podstatu, ktoré však neboli nazývané podľa niečoho pozemského. Medzi názvami kovov a planétami je súvislosť, pretože človek by sa, možno povedať, hanbil nazývať to, čo sa vyjadruje skrz farbu, len ako niečo pozemského. Farba bola v tomto zmysle považovaná za niečo božsko-duchovného, ​​čo je pozemským veciam len prepožičané.

Ak pociťoval človek v zlatej farbe zlato, potom v zlate nevidel len niečo pozemského, ale v zlatej farbe videl Slnko ohlasujúce sa z kozmu. Človek teda videl vopred niečo, čo presahuje Zem, aj keď farbu vnímal na pozemskej veci. Až keď postúpil k živým veciam, pripisoval týmto živým veciam ich vlastnú farbu, pretože živé veci sa blížia duchu, a duchovno u nich teda môže žiariť. A u zvierat človek pociťoval, že majú svoje vlastné farby, pretože sa v nich bezprostredne prejavuje duchovno-duševno.