Eurytmické (o)

(A) je rýdzi údiv, rýdzi úžas. V (o) sa staviame s porozumením k tomu, čo najskôr tiež vyvoláva údiv, lebo všetko, čo vnímame a prijímame do svojho vnútra, vyvoláva údiv, ak sme naozaj ľuďmi. Ale (o) nás už uvádza do intímnejšieho pomeru k tomu, čo vnímame. Takže gesto pre (o) sa v zásade uskutočňuje, keď človek nepociťuje len seba, ale keď vychádzajúc od seba pociťuje inú vec, alebo pociťuje inú bytosť, ktorú chce objať. V (o) sa spájame so svetom, s druhými ľuďmi. Je to vrcholná tendencia k láskyplnému obomknutiu, spojeniu.

Najčistejšie si to môžeme predstaviť, keď máme lásku k nejakej bytosti a túto bytosť rukami objímeme, tým dostaneme prirodzené gesto pohybu pre (o), polkruhovito ohnuté ruky, ktoré to iné objímu a ktoré predstavujú pohyb pre (o). A tak máme, keď znázorňujeme (a), niečo prijímajúceho, vzťahujeme ruky do pôsobnosti síl, ktoré utvárajú človeka z vesmíru. V (e) človek niečo prežíva v konfrontácii so svetom. V (o) máme gesto, ktorým svet niečo prežíva vďaka človeku, keď človek uchopuje niečo iné zo sveta. Musíme sa pokúsiť tvoriť gesto pre (o) tak, že sa od začiatku, počas celého pohybu až k jeho ukončeniu, vložíme do jeho zaguľacovania, ruky zaguľacovať od samého začiatku!