Ďalšie témy

Epika
Lyrika
Dráma
Koniec tragickosti

Dráma

Dramatická skladba vzišla zo stvárnenia z hlbín pôsobiaceho boha Dionýza. Najprv je to jediná osoba Dionýza, potom Dionýzos a jeho pomocníci, zbor, ktorý sa okolo neho zhlukuje, aby bol akoby odrazom toho, čo nerobia ľudia, ale čo robia podzemskí bohovia, bohovia vôle, ktorí používajú ľudské postavy, aby na javisku nechali konať nie ľudskú vôľu, ale vôľu bohov. Až pozvoľna, s tým, ako upadala do zabudnutia súvislosť človeka s duchovným svetom, sa na javisku zmenilo pôsobenie bohov skrze ľudí na číre pôsobenie ľudí.

Tento proces sa odohral ešte v Grécku medzi Aischylom, u ktorého doposiaľ všade vidíme božské impulsy prenikajúce ľuďmi, až k Euripidovi, kde už ľudia vystupujú ako ľudia, stále ale ešte s nadzemskými impulzami, pretože vlastný naturalizmus bol možný až v novšej dobe.

Avšak človek musí znovu nájsť cestu späť k duchovnu i v básnictve. Takže môžeme povedať, že epické básnictvo sa obracia na vyšších bohov. Dramatické básnictvo sa obracia na nižších bohov, vystupuje tu nižší duchovný svet. Skutočná dráma vidí svet bohov nachádzajúci sa pod zemou vystupovať na zem. Človek zo seba môže urobiť nástroj pre pôsobenie tohto sveta nižších bohov. V epickom umení máme noriaci sa vyšší duchovný svet. Vystupovanie z hlbín sveta, používanie ľudských tiel k tomu, aby pôsobila podzemská vôľa bohov, to je dramatika.