Človek

Vznik logiky
Grécky chrám
Gotický chrám
Pýthie
Čo ťahalo dušu Alexandra Veľkého k výbojom?

Vznik logiky v 4. poatlantskom období

Ak sa pozeráme na veci reálne, všade môžeme uviesť dôležité uzly vo vývoji práve v určitej chvíli. Tak je dôležitá chvíľa vo vývoji napr. medzi Platónom a Aristotelom. V tomto období máme pred sebou niečo, čo ešte určitým spôsobom má vzťah k starej súvislosti s duchovným svetom, aký bol ešte v čase Atlantídy. Živé poznanie síce odumrelo s indickým obdobím, tým však bolo znesené dolu niečo nové. Avšak teraz sa ľudia stávali určitým spôsobom kritickí: Ako sa smie nadzmyslový prvok aplikovať na veci fyzicky-zmyslové? To znamená: Človek si až teraz uvedomil, že sám niečo vykonáva, keď zvonka pozoruje svet, že tu niečo znáša do sveta. To bolo dôležité obdobie.

U pojmov a ideách môžeme ešte cítiť, že sú niečím nadzmyslovým, keď v charaktere pojmov a ideí začneme vidieť záruku nadzmyslového sveta. Avšak len málo ľudí to cíti. Pre väčšinu ľudí je obsah pojmov a ideí niečím veľmi obmedzeným. A hoci v nich žije niečo, čím možno podať jasný dôkaz nesmrteľnosti človeka, napriek tomu by to ľudí nepresvedčilo, pretože pojmy a idey vzhľadom k drsnej realite, ktorú človek prežíva, sú veľmi subtílnou pavučinou. Je to to najslabšie, čo človek postupne vypriadol z duchovného sveta, keď zostúpil do sveta fyzického. Pojmy a idey sú to najtenšie, sú poslednou nitkou z nadzmyslového sveta. A v tejto dobe, keď človek zostúpil k poslednému, pre neho už nedôveryhodnému tkanivu, kedy sa úplne vyslobodil z duchovného sveta, musíme zaznamenať najmohutnejší zásah z nadzmyslového sveta: impulz Kristov. Tak vchádza najsilnejšia spirituálna realita a objavuje sa v období, keď človek sám má najnižšiu spirituálnu vlohu, pretože má iba ešte spirituálnu vlohu pre pojmy a idey.

Človek sa v 4. poatlantskej epoche najviac vzdialil duchovnému svetu. To je tiež dôvod, prečo človek spočiatku nebol schopný prijímať Krista inak než skrze vieru. Preto muselo byť kresťanstvo najskôr vecou viery - a až neskôr sa stáva vecou poznania. Až teraz sme začali evanjelia prenikať poznaním. Kresťanstvo bolo vecou viery po stáročia, muselo ňou byť, pretože človek sa najviac vzdialil od duchovných svetov.