Človek

Vypnutie mozgu

Mozog má význam iba medzi narodením a smrťou. Má význam len pre pozemský život. Pre duchovný svet je mozog niečo úplne bezvýznamného. Preto tiež musíme mozog zase vypnúť, už keď chceme vstúpiť do prvého sveta, susediaceho s naším svetom. Pre vyššie nazeranie je strašne rušivý orgán. A s vypnutým mozgom musíme hneď zase žiť v zmysloch, teraz však musí byť do zmyslov vtlačená prebúdzajúca sa spirituálnosť, potom dostaneme imagináciu. Zmysly inak vnímajú zmyslové obrazy vo vonkajšom fyzickom svete a mozog ich prevádza na abstraktné myšlienky, na mŕtve abstraktné myšlienky. Keď mozog vypneme a budeme žiť v zmysloch, potom budeme všetko opäť vnímať v imagináciách. To si uvedomíme. Potom tiež budeme vedieť, že ponorenie sa do hlbších životných stavov je spojené s rozvíjaním vyšších duchovných stavov vedomia, než aké máme v bežnom zivote.

Naše zmysly neustále vnímajú tento živelný svet. Vidia aj mŕtvych, roky potom, čo zomreli. Že to všetko je vymazané, to je dané tým, že za zmyslami je mozog. Uvedenie do najbližšieho stavu vedomia tak spočíva v tom, že vypneme vedomie mozgu a duchom sa ponoríme do vedomia, ktoré majú naše oči, naše uši. Zvieratá to majú tiež, lebo fyzický mozog za zmyslami vyvinutý nemajú. Nemajú ale v sebe dušu nadanú ja, takže sa duchom nemôžu ponoriť do svojich zmyslov. Noria sa len svojou hrubšou duševnou časťou, a preto nevidia to, čo vo svojom okolí môže vidieť človek, keď sa do zmyslov ponorí duchom.