Človek

Ušľachtilý hnev

Vo vývoji tomu musí byť tak, že to, čo vedie nahor k vyšším stupňom vývoja, môže viesť na scestie. Keby sa človek však dostal na scestie, nemohol by sa prepracovať k pravde. Hnev teda môže tiež nabrať zlý smer - keď sa však na neho pozrieme v jeho širokom význame, môžeme vidieť, ako pôsobí. Zoberme si mladého človeka v chlapčenských rokoch, ktorý zatiaľ nie je schopný vytvoriť si určité ideály, vo svojom okolí však uvidí bezprávie. Ten chlapec vzplanie tým, čo možno nazvať ušľachtilým hnevom. A tento ušľachtilý hnev z toho, s čím nemôže súhlasiť, v ňom pracuje, aby jeho duša dozrela na to, že v sebe vypracuje to, čo sa môže stať veľkými ideálmi života. Akoby z materskej substancie dozreje toto samo sebe prenechané ja prostredníctvom vlastností ako je hnev. Že ja zreje, môžete spoznať aj na základe iných skutočností. Pretože z vecí, o ktorých ešte nemôže mať žiadny pojem, nikdy tento chlapec nevidí vo svojom okolí uskutočnené svoje ideály, cíti zas a znova ten istý ušľachtilý hnev nad tým, čo sa mu nepáči. Keď sa ľudia pozrú do života, tak si môžu všimnúť, že všetky vzplanutia ušľachtilého hnevu v mladosti sa neskôr objavia ako láska a miernosť. Ten, kto sleduje život v jeho celistvosti, uvidí premenu mladíckeho hnevu v lásku a miernosť v starobe.

Tak vidíme, ako láska a spravodlivosť, ktoré ako vysoké ideály stoja pred ľudskou dušou, avšak ktoré musia nechať vyzrieť ľudské ja - pretože je potrebné veľa na to, aby bol v celom svojom rozsahu zo skutočných vnútorných, konkrétnych ideí a pojmov vyvinutý systém ľudskej spravodlivosti a pravá, naozajstná láska, ktorá nie je zaťažená chmurnými pocitmi -, tak vidíme, ako spravodlivosť a láska, tieto vysoké ideály, pred seba ako priekopníka v ľudskom spoločenskom poriadku postavili hnev. Je misiou hnevu, aby pripravoval lásku. To môže človek pochopiť, ak nezabúda, že to, čo sa má v skutočnosti stať súdnosťou, sa môže zvrhnúť v krajnosť. Ak vezmeme do úvahy rôzne vtelenia, potom môžeme povedať: čo si so sebou človek prináša v podobe spravodlivosti a zárodkov lásky, to siaha späť do doby, kedy ešte nedokázal spoznať, aké by muselo byť to správne vyrovnanie, keď ešte nemal ani tušenie o pravom cite lásky, aby mohol niečo splniť, kedy sa ale objavuje to, čím je hnevlivosť. Ako ranné zore slnka, tak žiari ušľachtilý hnev, ako predzvesť lásky. Múdro vložili mocnosti, ktoré riadia svet, do astrálneho tela hnevlivosť, skôr než môže byť vytvorené plné vedomie lásky, než sa v duši v úplnej spravodlivosti môže zrodiť láska.