Človek

Protiklad severských a južných národov

Založenie, teologická nálada gótskych, germánskych národov bola založená na vnútornom videní dejov, ktoré možno vidieť vo svete, teda na tom, že človek najprv vidí to duchovné a priznáva, že to, čo je zmyslovej povahy, môže vidieť až vtedy, ak vychádza z toho duchovného. Ako ten najzrelší produkt mohla takáto teológia vzísť len z dávneho atavistického jasnovidectva, pretože atavistické jasnovidectvo bolo tiež vnútorným nazeraním, hoci prostredníctvom videnia snových imaginácií. Zasvätenci, ktorí bezprostredne pozerali do duchovného sveta, aby odtiaľto pozerali na zmyslový svet a rozumeli mu, sa nemohli objaviť v národoch ženúcich sa od severu vzhľadom na ich založenie. Tieto národy boli tiež ešte atavistické jasnozrivé, v podstate sa ešte nachádzali na skoršom, primitivnejšom stupni vývoja ľudstva. Góti, Longobardi atď., si so sebou niesli ešte niečo z dávneho jasnovidectva. Toto staré jasnovidectvo sa však nevzťahovalo na vnútorné nazeranie, ale na nazeranie síce duchovné, avšak týkajúce sa skôr vonkajšej stránky. Možno povedať, že na duchovný svet pozerali [severské národy] zvonku, zatiaľ čo južné národy boli takého založenia, že duchovný svet kontemplovali zvnútra.

To znamená, že národy pozerajúce na duchovný svet zvonku napríklad videli, ako si nejaký človek statočne vedie v bitke a v tej bitke zomrie. Keď pozerali na vonkajšiu stránku tohto človeka, život tým však nekončil a tohto človeka sledovali ďalej, ako sa vžíva do duchovného sveta. Sledovali však nielen to, ako sa tento človek vžíva do duchovného sveta, ale ako je tiež stále ešte ďalej činný pre pozemských ľudí. A tak môžu tieto severské národy povedať: Tu niekto zomrel, po určitom čine, potom čo bol vodcom národa či kmeňa. Vidíme jeho dušu, ako žije ďalej, ako bola (ak bol to napríklad bojovník) prijatá "Einherjou", alebo ako žije ďalej nejakým iným spôsobom. Táto duša, tento človek tu však v podstate je. Je tu, žije ďalej. Smrť je len udalosť, ktorá sa odohrala tu na Zemi.