Človek

Platónova duša hnevlivá

V časoch, keď ľudia sledovali tieto veci pozornejšie ako dnes, sa už z mena duševného článku spoznalo, čo v ňom je. Ak sa vrátime k veľkému gréckemu filosofovi Platónovi, zistíme, že to, čo my nazýváme dušou vedomou, nazýva Platón dušou rozmyslenou. Avšak to, čo nazývame dušou rozumovou, do ktorej musia byť votkané ideály spravodlivosti a lásky, to nazýva Platón dušou hnevlivou. To, čo nazývame dušou cítiacou, nazýva Platón dušou žiadostivou. Keby sme prešli k Aristotelovi, zistili by sme, že týchto výrazov užíva podobne aj on, môžeme tiež zistiť, že presne zodpovedajú výrazom duchovného bádania.

Prečo označuje Platón dušu, ktorá predchádza duši vedomej, ako dušu hnevlivú? Označuje ju tak preto, že do tejto duše nie je vpísaný iba hnev, ale aj všetky múdre zariadenia, preto, že múdrosť, ktorá je rozliata vo svete, našiel rozliatu tiež v ľudskom astrálnom tele, totiž práve ako dušu hnevlivú. U tých, ktorí hlbšie nazerali do podstaty duše, nachádzame už v názvoch naznačené to, čo je podstatou.