V súčasnej epoche zasahujú oneskorené bytosti z Egypta

Na každom stupni vývoja zostávajú pozadu bytosti, ktoré nedosahujú cieľ, ktorého je možné dosiahnuť. Človek v starom Egypte dosiahol určitého vývojového stupňa. Ale nie len vedený človek dosahuje niečoho tým, že sa nechá viesť, ale aj u vedúcich, riadiacich bytostí znamená toto vedenie niečo, čo ich privádza ďalej v ich vývoji. Anjel napríklad je viac, keď viedol po istú dobu ľudí, ako pred tým, než toto vedenie začalo. Svojou prácou vo vedení dostáva sa aj Anjel ďalej, a to ako ten, ktorý je plne Anjelom, tak aj ten, ktorý sa vo svojom vývoji oneskoril. Všetky bytosti sa vždy môžu dostať ďalej, všetko sa nachádza v neustálom vývoji. V starej egyptskej kultúre môžeme v zmysle toho, čo bolo uvedené, rozlišovať: božských vodcov, Anjelov, potom polobožských vodcov, ktorí svojho anjelského stupňa úplne nedosiahli, a potom ľudí. Ale isté bytosti zostávajú opäť pozadu, nevedú tak, aby privádzali k výrazu všetky svoje sily, zostávajú počas egyptského kultúrneho stupňa pozadu. Zatiaľ čo teda ľudia dole postupujú vpred, zostávajú hore medzi Anjelskými bytosťami isté individuality pozadu.

Keď sa egyptsko-chaldejská kultúra chýlila ku koncu a začínala kultúra grécko - latinská, boli tu oneskorené vedúce bytosti z predchádzajúcej kultúrnej epochy. Tie však teraz nemôžu použiť svojich síl, pretože sú vo vedení ľudstva nahradené inými Anjelmi alebo poloanjelskými bytosťami. To však znamená, že následkom toho nemôžu pokračovať vo svojom vlastnom vývoji. Tým je náš pohľad obrátený na kategóriu bytostí, ktoré by za egyptskej doby boli mohli použiť svojich síl, ktorých však v tejto dobe plne nepoužili. V nasledujúcej dobe grécko-latinskej ich nemohli použiť, pretože boli vtedy vystriedané inými vedúcimi bytosťami a celá tvárnosť tejto doby činila ich zasahovanie nemožným. Môžeme teda postihnúť neskoršiu kultúrnu epochu, v ktorej sú síce prítomné bytosti určené k vedeniu, bytosti, ktoré riadia normálne pokračujúci vývoj, v ktorej však vedľa nich zasahujú ešte iné bytosti, ktoré sa predtým oneskorili, a najmä také, ktoré sa oneskorili za starej egyptskej kultúry. Touto naznačenou kultúrnou periódou je naša vlastná. Žijeme v dobe, v ktorej vedľa normálnych vodcov ľudstva zasahujú ešte takéto oneskorené bytosti starej egyptskej kultúry.

Na vývoj skutočností a bytostí je treba sa pozerať tak, že deje vo fyzickom svete musia byť považované za účinky (zjavenia), ktorých pravé príčiny sú v duchovnom svete. Naša kultúra sa po jednej stránke vyznačuje úsilím nahor k spiritualite. V úsilí istých ľudí po spiritualite prejavujú sa tí duchovní vodcovia súčasného ľudstva, ktorí pre seba dosiahli svojho normálneho vývojového stupňa. Vo všetkom, čo dnes chce ľudí viesť hore do toho, čo nám z veľkých duchovných múdrostí odovzdáva antroposofia, prejavujú sa tieto normálne vedúce bytosti nášho vývoja. Ale aj bytosti, ktoré za egyptskej kultúry zostali pozadu, zasahujú do našej kultúry: prejavujú sa v mnohom, čo sa v prítomnej dobe a v najbližšej budúcnosti myslí a koná. Objavujú sa vo všetkom, čo našej kultúre dáva materialistický ráz, a možno ich dokonca spozorovať i v snažení o spiritualitu. Prežívame práve v našej dobe v podstate zmŕtvychvstanie egyptskej kultúry.

Bytosti, na ktoré je potrebné pozerať ako na neviditeľne vedúce to, čo sa deje vo fyzickom svete, delia sa podľa toho na dve triedy. Prvá trieda zahŕňa duchovné individuality, ktoré až do našej prítomnej doby prežili svoj normálny vývoj. Mohli teda zasahovať do riadenia našej kultúry, zatiaľ čo vodcovia grécko-latinskej doby, ktorá predchádzala našu epochu, skončili svoje poslanie pre vedenie kultúry. Druhá trieda, ktorej práca splýva s bytosťami prvej triedy, sú duchovné individuality, ktoré v egyptskej kultúre svoj vývoj neukončili. Priebehom nasledujúcej grécko - latinskej doby museli zostať v nečinnosti a môžu byť činné opäť teraz, pretože naša prítomná doba má práve podobnosti a dobou egyptskou. Tak sa stáva, že v súčasnom ľudstve sa vynára všeličo, čo sa vyníma ako zmŕtvychvstanie starých egyptských síl, medzitým však tiež mnohé, čo je akoby zmŕtvychvstanie takých síl, ktoré vtedy pôsobili duchovne, a ktoré sa teraz opäť objavujú v materialistickej premene.

S egyptským géniom prichádza do našej kultúry materialistický smer, pretože Egypťania mali vo svojej spiritualite ako osnovu silný materializmus, ktorý sa vyjadroval napríklad v tom, že balzamovali telá zomretých, pokladali za dôležité, aby fyzické telo bolo zachované. To k nám prešlo z egyptskej doby primeranou inou formou. Tie isté sily, ktoré vtedy nedokončili svoje pôsobenie, zasahujú v premenenej forme opäť do našej doby. Zo zmýšľania, ktoré balzamovalo mŕtvoly, vzišli názory, ktoré dnes ospevujú iba látku. Egypťan balzamoval svoje mŕtvoly a uchovával tak niečo, čo mu bolo cenné. Domnieval sa, že vývoj duše po smrti je v súvislosti so zachovaním fyzicky hmotného tela. Dnešný anatóm pitvá to, čo vidí a domnieva sa, že tým spoznáva zákony ľudského organizmu. V našej dnešnej vede žijú sily starého egyptského sveta, ktoré vtedy boli silami pokrokovými, teraz však predstavujú sily zaostalé, ktoré je nutné poznať, ak chceme správne hodnotiť ráz prítomnej doby. Tieto sily budú človeku prítomnej doby škodiť, ak ich význam nepozná, neutrpí však nimi žiadne škody, ale povedú ho k dobrým cieľom, ak si je vedomý ich účinkov a uvedie sa preto v správny pomer k nim. Tieto sily musia dôjsť svojho zhodnotenia, inak by sme nemali v prítomnej dobe naše veľké vymoženosti v technike, priemysle a tak ďalej. Jasné poznanie musí hovoriť o dvoch duchovných prúdoch v našej dobe.

Keby vplyvom múdreho svetového vedenia neboli priebehom egyptskej doby také bytosti zostali pozadu, chýbala by dnešnej kultúre potrebná tiaž. Pôsobili by potom len tie sily, ktoré chcú človeka plnou silou priviesť do duchovna. Ľudia by boli až príliš naklonení prenechať sa týmto silám. Stali by sa blúznivcami. Takíto ľudia by chceli vedieť niečo len o živote, ktorý sa pokiaľ možno najrýchlejšie zduchovní, a smerodajné by pre nich bolo zmýšľanie, ktoré by vykazovalo isté opovrhovanie fyzicko-hmotným prvkom. Dnešná kultúrna epocha však môže svoju úlohu splniť len vtedy, ak sily hmotného sveta budú primerane privedené k najplnšiemu rozkvetu, a tak bude pomaly dobytá aj ich oblasť duchovnosti. Ako sa môžu tie najkrajšie veci stáť pokušiteľmi ľudstva, keď ich človek počúva jednostranne, tak by nadišla, keby sa uplatnila jednostrannosť, veľké nebezpečenstvo, že by všetky možné dobré snahy vyzneli ako fanatizmus. Ako platí to, že ľudstvo je svojimi ušľachtilými podnetmi privádzané dopredu, tak platí tiež, že blúznivým a fanatickým obhajovaním tých najušľachtilejších podnetov môže byť vyvolané to najhoršie pre správny vývoj. Aby činnosť prítomnej doby mala na Zemi potrebnú ťarchu, aby tu bolo porozumenie pre veci fyzickej úrovne, ponechala múdrosť, ktorá pôsobí v konaní sveta, pozadu tie sily, ktoré by boli mali svoj vývoj ukončiť priebehom egyptskej epochy a ktoré teraz obracajú pohľad človeka na fyzický život.

Z tohto opisu je vidieť, ako sa vývoj uskutočňuje pod vplyvom normálne pokračujúcich a tiež oneskorených bytostí. Jasnovidný zrak môže v nadzmyslovom svete sledovať spoluprácu oboch tried bytostí. Chápe tým duchovné dianie, ktorého prejavom sú fyzické skutočnosti, v ktorých strede človek prítomnej doby stojí.

Kristova sila nepôsobila len skrz Ježiša Nazaretského na fyzický svet, ale pôsobí tiež na duchovné bytosti v duchovných svetoch. Tie isté bytosti, ktoré viedli egyptsko-chaldejskú kultúru, nestáli vtedy pod vedením Kristovým, ale podriadili sa Kristovmu vedeniu až od doby egyptskej. A v tom spočíva ich pokrok, takže vedú našu piatu poatlantskú kultúrnu epochu pod vplyvom Kristovým. Nasledujú Ho vo vyšších svetoch. A príčina, prečo bytosti brzdiace zostali pozadu, záleží v tom, že sa Kristovmu vedeniu nepodriadili, takže pôsobia ďalej nezávisle na Kristovi.