Nutnosť utrpenia

K intuitívnemu poznávaniu, k tomuto ponáraniu sa do vonkajších vecí nemožno dospieť bez toho, aby človek prešiel stupňovaným utrpením, vystupňovaným oproti bolesti, ktorou treba prejsť u imaginatívneho poznania, keď človek sa musí najskôr zase s námahou vpraviť do svojich sympatií a antipatií, čo vlastne bolí vždy, keď sa to musí stať. Bolesť sa teraz stáva kozmickým spoluprežíváním všetkého utrpenia, ktoré vyplýva z bytia.

Môžeme si položiť otázku: Prečo bohovia alebo Boh dávajú vzniknúť utrpeniu? Utrpenie tu musí byť, ak sa má svet pozdvihnúť vo svojej kráse. Keby sme dnes ešte vnímali tie malé, najnevýznamnejšie procesy, ktoré sa v našej sietnici odohrávajú pri videní, potom by sme vnímali, že dokonca aj to je bolesť vyplývajúca z bytia. Všetka krása vyplýva z bolesti. Krása sa môže vyvíjať len z bolesti. Túto bolesť, toto utrpenie musíme dokázať cítiť. Len tým, že prejdeme bolesťou, sa naozaj môžeme vpraviť do nadzmyslového sveta. V menšej miere to možno povedať už na nižšom stupni poznania. Každý, kto získal isté poznanie, vám môže priznať, vám môže povedať: za to, čo som v živote prežil šťastného a potešiteľného, ​​vďačím osudu, avšak svoje poznatky som si vydobyl len vďaka svojím bolestiam, len vďaka svojmu utrpeniu.