Človek

Myslenie

Najskôr sa dieťa učí chodiť. Z toho, čo si človek zo svojho organizmu osvojuje v tejto dobe ako pohyblivosť, z toho plynie to, čo ho uvádza do stavu rovnováhy voči pevnému, tekutému a plynnému prvku. Keď sa učí chodiť, udržiavať rovnováhu, používať ruky, nohy, ovplyvňujú tieto pohyby horný systém, ktorý je základňou pre rozvoj ľudskej reči. Napínajú sa tým svaly, pohybuje sa krv, ovplyvňuje sa éterické telo, prenáša sa to na fyzické, éterické, astrálne orgány dychu, pokračuje to ďalej a pôsobí ako určitá plastická činnosť na mozog. Prenáša sa to na tie orgány, ktoré zvnútra človeka umožňujú vznik reči na základe napodobňovania okolia. Reč je premenený pohyb a premenená rovnováha človeka. Čo žije v rytme reči, sa vyjadruje v spôsobe, ako človek pokladá pri chôdzi chodidlá, ako sa pri chôdzi pohybuje. Má to veľký význam, keď sledujeme, či dieťa, ktoré sa učí chodiť, našľapuje najskôr na pätu, na bruško chodidla, alebo na špičku. Z hovoru ďalej vyrastá, čo v človeku prebleskuje ako detské myslenie. Chôdza, hovor, myslenie: vyvíjajú sa zo stlmeného, zasneného stavu vedomia dieťaťa. Kto vidí prejavy tohto myslenia, ako vyplývajú z dieťaťa, a sleduje ich spätne, tomu sa vynoria tesne pred pozemským narodením. Vtedy vidíme duchovno - duševnú bytosť človeka, ako sa duchovne stýka s Anjelmi.

Z toho, čo vplynulo do duše ako sila, sa vyvíja niečo, čo vystúpi neskôr ako sila myslenia, predstavovania. Nosíme to v sebe, aby sme sa mohli správne dorozumieť s inými ľuďmi. Tu na Zemi sa dorozumievame ako človek s človekom myslením, ktoré vkladáme do reči. Spôsob, ako sa dorozumievame myslením, máme zo spojenia s Anjelmi v dobe pred narodením.

Za svoje myslenie vďačíme Anjelom, za svoju reč Archanjelom, za nájdenie svojho miesta vo fyzických a morálnych silách pozemského života vďačíme Archai, ktoré to majú od ešte vyšších bytostí.