Lucifer a Ahriman v minulom a v našom kultúrnom období

Prvým svetom mimo náš fyzický svet je svet imaginatívny. Ak do neho vstúpime, získame iný vzťah k svojmu fyzickému telu. Oddelíme sa od neho.

Získame pocit, že v nás je ešte niekto druhý. Tento pocit bude v budúcich časoch silnieť. Bude to pocit rozpoltenosti. Čo sa ním ohlasuje?

Lucifer súvisí s prežívaním dychu. Ak je proces dýchania narušený, môže doň Lucifer vstúpiť, pocit škrtenia.

Dýchanie súvisí s pýtaním sa a s pochybovaním.

Zosilnený proces dýchania vedie k rozpínaniu éterického tela.

Sfinga trýzni otázkami, má teda zvláštny vzťah k dýchaniu. Dýchanie je späté s krvou. Luciferský živel môže cez dýchanie vnikať do krvi človeka.

Oidipus stojaci pred pýtajúcou sa sfingou: základný prežitok 4. kultúrneho obdobia. V 5. kultúrnom období je éterické telo naopak stiahnuté. Materializmus spôsobuje jeho sťahovanie a vysychanie.

Do vyschnutého éterického tela sa môže dobre vžívať Ahriman. Mefistofeles s kopytom.

Na rozdiel od Lucifera sa Ahriman nedostáva do krvi, ale len do nervov, a prahne preto po kvapke krvi.

Človek 5. kultúrneho obdobia stojí ako Faust pred Mefistofelom (Ahrimanom).

Človeka bude stále viac sprevádzať druhá bytosť: Mefistofeles, ktorý bude žiť v jeho vyschnutom éterickom tele. Protiliekom bude oživovanie éterického tela náležitým vzdelávaním: pedagogika budúcnosti.

Grék musel rozvinúť ja a vysporiadať sa so sfingou, dnešný človek sa musí vysporiadať s Mefistofelom rozšírením Ja, jeho naplnením múdrosťou vyplývajúcou z duchovnej vedy.

Grék do seba musel pojať Ahrimana, dnešný človek musí pojať Lucifera. Faust je obrátený Oidipus.

Človek 4. epochy si musel uvedomiť ja vo fyzickom tele, človek 5. epochy si musí uvedomiť, že ja patrí k duchovnému svetu.