Čo je hmota?

Hmota je iná forma ducha! Keď hovorí duchovná veda o hmote, látke a tele, hovorí o tom tak, ako hovorí o ľade vo vzťahu k vode. Ľad je voda v inej forme. Niekto by mohol namietať: Potom však duchovná veda popiera hmotu a telesnosť, keď tvrdí, že všetko je duch - a potom pre duchovnú vedu nie je žiadna hmota. Duchovná veda toto zvláštne stanovisko nezastáva. Zostaňme u prímeru ľadu a vody. Aj keď sa hovorí, že ľad je voda v inej forme - a v tým máme úplnú pravdu - tak sú predsa len účinky vody iné ako účinky ľadu, ako môže pozorovať každý, keď si na ruku priloží kus ľadu, miesto aby si na ňu vylial vodu. Kto by chcel popierať, že ľad je voda v inej forme? Tak ani duchovnú vedu nenapadne popierať hmotu. Je tu, len je to duch v inej forme. A vo forme, ktorá je zvonka pozorovateľná, nazeraná zmyslami.

Ak ideme za tón, za svetlo, tak nenájdeme materiálne atómy, ktoré sa ponárajú do našej sietnice, impregnujú sa a touto impregnáciou vyvolávajú predstavu farby a svetla. Keď sa pozrieme za ne tak nájdeme Ducha! Farba sa má k duchu ako ľad k vode. Tón sa má k duchu ako ľad k vode. Miesto fantastického sveta víriacich atómov nachádza duchovný bádateľ za tým, čo vidí a počuje, ducha, duchovnú skutočnosť. Podstata, ktorá nás obklopuje vonku vo svete a javí sa je Duch! A ducha poznáme! Jeho jestvovanie musíme hľadať v sebe samých. Čo sme my sami vo svojej najvnútornejšej podstate, to sú všetky veci vonku vo svete, len v inej forme. Sú v takej forme, ktorú môžeme sledovať zvonku, ak si podrží duch svoj obrys. Ak vychádza duch navonok, potom sa javí ako farba, ako tón. Farba a tón nie sú nič iné ako čistý duch, úplne to isté, čo nájdeme v sebe samých, ak sa správne chápeme. V duchovnej vede je nám preto každý nerast duchom. Najnižší článok ľudskej bytosti, to, čo nazývame fyzickým telom, nie je pre nás vo svojej pravej podstate nič iného ako duch v tej forme, v ktorej tu existuje aj v zdanlivo neživej prírode.